Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

jak -a mn. N a A -y m. úžitkové domáce zviera v oblasti Tibetu podobné nášmu hovädziemu dobytku, zool. Poephagus

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
jak ‑a mn. N a A ‑y m. (zviera); jačí

bohviejak, pís. i bohvie jak zám. neurčité príslovkové


čertviejak, pís. i čertvie jak zám. neurčité príslovkové


jak G a A jaka pl. N a A jaky m.

jak zám. opytovacie príslovkové poet.


jak, jako zám. opytovacie príslovkové subšt.


ktohoviejak, pís. i ktohovie jak zám. neurčité príslovkové


ktoviejak, pís. i ktovie jak zám. neurčité príslovkové

jak1 jaka pl. N a A jaky m. ⟨tib.⟩ ▶ vysokohorský párnokopytník z čeľade turovitých s dlhou srsťou, využívaný na práce a prepravu v oblasti Himalájí: mohutný j.; prepravovať náklad na jakoch; stádo jakov na pozadí mohutných útesov [InZ 2000]zool. jak divý Bos grunniens


jak2, jako1 spoj. podraďovacia 1. poet. ▶ uvádza porovnávací výraz, ako: stratí sa j. dym; Nech radšej kanú verše jak slzy. [J. Buzássy]; Chytil som sa do želiez jak vlk samotár. [D. Hevier]; Má [ďateľ] zobák jako kladivo a dlhý jazyk lepkavý, nehrá sa, lieči naživo a všetky biedy uzdraví. [Š. Sandtner]
2. iba jako1 region. ▶ uvádza porovnávací výraz, ako: čierny j. uhoľ; je starý j. ja; cvičila som j. blázon, a neschudla som; hrub. bolelo to j. hovädo veľmi
parem. lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá nehodno stratiť domov za cenu blahobytu


jak3 zám. opytovacie príslovkové 1. poet. ▶ vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob, ako: A ticho, ktoré počujeme, jak nášmu tichu vraví svoje nie? [J. Buzássy]
2. i jako2 subšt. ▶ vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob, ako: jak dlho ideme?; j. sa to volá?; j. si to predstavuješ; nevie, j. to dopadne; j. je to možné?; j. sa darí?

-ak/1466416±892 40.23: pronominá (adverbiálne) 329567→329590
+42
−19
tak/292020 inak/33457 onak/2170 jak/1459→1482
+42
−19
nejak/225 nijak/222 všakovak/14

-ak/1466416±892 32.30: konjunkcie 561933→562059
+44
−47
ak/323681 ak/102318 tak/99005 avšak/23863 jednak/9610 inak/2003 jak/1453→1579
+44
−47

-k/4087578±6071 34.17: konjunkcie 561944→562070
+44
−47
ak/323681 však/102318 tak/99005 avšak/23863 jednak/9610 inak/2003 jak/1453→1579
+44
−47
(3/11)

-k/4087578±6071 4.23: pronominá (adverbiálne) 344452→344475
+42
−19
tak/292020 inak/33457 kedykoľvek/6356 akokoľvek/4950 kdekoľvek/2579 onak/2170 jak/1459→1482
+42
−19
kamkoľvek/883 nejak/225 nijak/222 odkiaľkoľvek/114 všakovak/14 (2/3)

jak -a m. ‹tib› zool. veľký tibetský dlhosrstý horský tur rodu Bos, poskytujúci mlieko, mäso a srsť, používaný aj na ťahanie

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ?nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masleakoby: oblaky sú akoby namaľovanépoet.: sťasťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka)než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladalizried. čo: zje toľko čo otecnár. al. poet. jaknár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko)nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2


jak p. ako 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jak1 spoj. i prísl. bás. i nár. ako: Jak sa nám začalo chutne spať! (Taj.); pevný jak žula (Pláv.); Už mi tak srdce nebije, jak bilo voľakedy. (Heč.)

jak2, -u m. expr. prenikavý krik, jajčanie: pekelný j. (Vaj.); rieky jak a hluk (Hviezd.)

jak3, -a, mn. č. -y m. tibetský párnokopytník s dlhou srsťou, dávajúci podobný úžitok ako rožný statok

jako i jak
I. zám. opyt. príslov.
1. zsl, vsl uvádza otázku vzťahujúcu sa na spôsob deja al. kvantitu, okolnosti miesta, času; ako: Jako sa otepuvali zbožné jami? (Ružindol TRN); Nuž jako sa robev kalkíš? - Dala sa viklíčid rež aj žito (Malženice HLO); Jak śe maš? (Studenec LVO); Jak pujdzež do varoša? (Čemerné VRN); Jag daľeko stadzi do valala? (Vechec VRN); Jag dluho tam budzeš? (M. Zalužice MCH)
2. má význam neurč. zám., vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov; podľa okolností, ako kedy: Kuri zme trimaľi petnasc, šesnasc, kedi jak (Kokšov-Bakša KOŠ)
II. spoj.
A. podraď.
1. zsl, vsl uvádza porovnávací výraz; ako, ani: Slépki bívali čiérné jag uhel (Brestovany TRN); Ňestoj tu jak stĺp! (Bošany TOP); Je tak starí jag ja (Lukáčovce HLO); Tvardi śi ja_kamiň (Kanaš PRE)
2. uvádza doplnok: Pochodzíl sem po panstváh jag mašinista (Blatné MOD); Moj muž hodzel už jag mladi, malo už veśeľe bic, hodzel za mnu na koňu (Rozhanovce KOŠ); Už rog robi jak čašňička (Sobrance)
3. uvádza vedľajšiu spôsobovú vetu; ako-tak: Jako prišél, tag odešél (Bošáca TRČ)
4. uvádza vedľajšiu podmienkovú vetu; keď: Jag nepríde, mosím ist prenho (Brezová p. Brad. MYJ); Ja_kuz ju trafi, ta ju zabije (Čemerné VRN)
5. uvádza vedľajšiu časovú vetu; keď: Jag zme boľi maľí ešťe, tak starí oťedz nám hovoril, jako pofstala Čimhová (Čimhová TRS); Já son choďel po venku, jak padali tí granáti (Orechové TRČ); Jag už bolo tag nad ranom, ta uš sme išľi (Spiš. Tomášovce SNV); Jag uš sadzime, dame koreň do vikopanej dziri (V. Kazimír TRB); A teraz už idu, jag maju na śidzmi rok, do školi (Milpoš SAB)
6. v spoj. s časticou len uvádza vedľajšiu časovú vetu s podmienkou; hneď ako, len čo, ak len: Jag len bude_móct, tak to spravím (Lukáčovce HLO); Jag len vínďem z domu, prví kohúd hňeď zaspíva (Mýtna N. Ves TOP); Jag len videl do zákosu, uš sa kosilo (Dol. Súča TRČ); Pridzem hňet, jag ľem podojim (Letanovce SNV); Ľem jag vipil pul deci, ta paraďož veľiki (Lipany SAB)
7. v spoj. jak skorej vyjadruje zosilnenie významu; čím skôr: Modľi śe druhi očenaž jak skorej! (Bežovce SOB)
8. v spoj. so spojkami keby, čo uvádza vedľajšiu prípustkovú vetu: Aňi kej bi jako hľadal (Podmanín PB); Co hodz jak človek cali dzeň tar, ta večar už ňebiroval ruki nad hlavu položic (Kokšov-Bakša KOŠ)
B. priraď. zsl v spoj. so spojkou aj vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah: A čo bolo porosípané po ulice, jako aj zo sena zviški skosenej trávi, tak to zbírali a pot pazuchu to nésli do kostola (Ružindol TRN)
III. zám. prísl. zried. hocijako, akokoľvek: Jajká, aňi kebi ho jako draľi (Bánovce n. Bebr.)
IV. čast.
1. zsl expr. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a ako vysvetľujúci, doplňujúci výraz: Moja bapka spomínali, že íh jako muš kopali v Modre (Ružindol TRN); A s tú bívali velmi zadobre, jako tá bapka, tá tatková mama (Podmanín PB); To neišli donútra, práda, to oni zaklopali na dvere a ešče na venkové jako dvere, ked mali bránu na bránu (Kostolné MYJ)
2. skal v odpovedi vyjadruje uistenie: Biu̯o to tam? - Jak bi nebiu̯o! (Brodské SKA)


jak p. jako

ak, jak2
I. spoj
A. podr
1. uvádza príslovkovú vetu spôsobovú, ako, často ako súčasť dvojčl. spoj. (j)ak - tak, tak - (j)ak, rovne -jak: prosim, aby matku swu chowal, gak na to nalezi (ŽK 1518); jak ste jeho k nam vislaly, tak ho (kata) zase pozastavujeme (HLOHOVEC 1544 SLL); čo sa ztrha poriadne, gak sepsano, vcini (BOCA 1596 PK); chczeme na potomny czas z Vašimi Oppatrnostiamy tak nakladaty a odsluhovaty se, yak na verne a prave susedy zalezy (MOŠOVCE 1669 E); nihilo pluris qvam: rowňe gak; proinde ut: rowňe gak, tak gak (KS 1763)
2. vyj. prirovnávací vzťah: aby račili tuto vec rozsudit a nam na vedomost jak otec laskavy dat (RAŽŇANY 1773 LP); hospodárství sa mu vede jak krave tanec na lede (PV 1755)
F. a. voda rýchlo: čas bez wsseho nawraceni gak woda uplynul (GŠ 1758)
3. uvádza príslovkovú vetu časovú, keď, čo: (Peter zo Snakova Bardejovčanom) že sem wam, yak sem zyw, nytz neprzekazil (PLAVEČ 15. st E); yak bude mezie vamy, vy jemu spravu dayte (STRÁŽE n. M. 1535 E); gest tomu rok, ak sme ty vina gim daly (NEMČICE 1585 E); dvuch paholkov pri kuchyni ve dne i v noci, jak k nam prišel, držime (D. SÚČA 1721 LP)
4. vetu podmienkovú: yak by mi mily Buoh dal sie dowiedeti, chci to na prawo zase znesti (ŽK 1501); ak ich nam neprinavrata, aby nam zaplatili (PRIBYLINA 1781 LP)
5. vetu predmetovú: vidíte, jak pláče nebohá žena (ASL 16. st); uzríš, jak jich Búh súdit bude (ASL 1676); rozmissla, gak by popigal (MC 18. st)
6. doplnok a doplnkovú vetu: tak mi jí nebohé líto náramně, jak přede mnou naříkala žalostně (ASL 16. st)
7. je súčasťou zlož. spoj. výrazu buď jak veľmi, kt. vyj. pripúšťací vzťah, nech akokoľvek: bud jak welmy gest člowek poraneny, wssak kdy mu tohoto prassku do ranj nasype, zastawy se krw (RT 17. st)
B. prir je súčasťou dvojčl. spoj. jak-tak (i, aj), také i, áno i, kt. vyj. zlučovací vzťah so zdôraznením: chodiwal sem pre prutje yak k stawenju, tak y na hatje (NEMŠOVÁ 1633); gak wo dnye, tak wecžer (V. ČEPČÍN 1659); yak stryca, tak y mnya zbyly (LUBINA 1690)
II. čast zdôrazňuje platnosť výrazu: tu wec opatrite yak naymilosrdneyssie (HRADIŠTE 1576); gak nayteplegssie zniesti mužeš (RT 17. st); jak velku škodu terpet sme museli (ORKUCANY 1773 LP)


jako1, jak1 zám prísl
1. uvádzal. priamu otázku, ako: yako ty meno? (RS 1625) ako sa voláš?; yako gsi sa sem dostal a prečuo tia sem wzali? (ORAVA 1735); jako on sztanól tslovekom? (MCa 1750); qvam: gak, gak wélmy; qvam longe: gak daleko? (KS 1763); zápornú otázku (s významom opyt. zám. prečo): qvidni?: prečo ne? gakó ne? (KS 1763)
2. rečnícku otázku, načo by, prečo by: wyslékla sem se z sukni még, gakó sa oblečem do ny. Umjla sem nohi mé, gako gjch zase zasspinjm? (KB 1757) načo by som si ju znova obliekla; načo by som si ich zasa zašpinila
3. vetu zvolaciu: o, jak težký ortel budú tito míti; urodenosť milá, jaks mne opustila (ASL 1676; 1687); och, gak w hrozném nebezpečenstwy byl postawený nebohý Mardocheus (MP 1718); o, jako se barz ponyisél (HPS 1752)
4. v spoj. s príd al. prísl vyj. mieru, množstvo (prísl. význ.): podle toho, gak weliky neb malj flayster chceš wariti; wlož do neg každeho, gak mnoho se mezy dwa prsti wezme (RT 17. st)
L. j. kto niekto, j. kedy niekedy: ut sunt homines: gakó kdo; pro ratione temporis: gakó kedy (KS 1763); jakotak(o) má platnosť neurč. zám. akosi, nejako (význ. blízke prísl. ledabolo, nedbanlivo): ut ut: gakó takó; nedbanliwě, pomálu, ledabylo (KS 1763); (poddaní) ktery este gako-tak gazdugu (ĽUBEĽA 1783); když ťe jako-tako do hrobu odprowada (CDu 18. st); j.-tak do istej miery: což sice gessče gak tak strpeno može býtj (MP 1718)
F. byť by jako bolo nech je akokoľvek: bit bj jako bolo, to ge naša paša (D. TISOVNÍK 1774)


jak1 p. jako1


jak2 p. ak


jak3 [jak, jek], jakot [je-] m
1. jačanie, skučanie: lkajte lesowe swym gakem (PoP 1723-24)
2. ozvena, echo: echo: zwuk, gek, obrazeny hlasu (ASl 1740); echo: gekot, obraženj hlasu (WU 1750); echo: gek (ML 1779)


jek, jekot p. jak, jakot

gak_1 gak gak_2 gak gak_3 gak gak_4 gak gak_5 gak gak_6 gak
jak
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) jak
G (bez) jaka
D (k) jakovi
A (vidím) jaka
L (o) jakovi
I (s) jakom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) jaky
G (bez) jakov
D (k) jakom
A (vidím) jaky
L (o) jakoch
I (s) jakmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu