jahnica -e -níc ž. bahnica
jahnica -ce -níc ž.
jahnica -ce -níc ž. poľnohosp. 1. ▶ mladá ovca pred prvým oplodnením, jarka: dvojročná j.; v družstve chovajú ovce, jahnice a barany 2. ▶ plemenná ovca, bahnica: j. s jahňaťom ▷ jahnička1 -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: plemenné jahničky; kúpili peknú jahničku
bahnica plemenná ovca • jahnica: chov bahníc, jahníc
jahnica p. bahnica
jahnica, -e, -níc ž. nár. plemenná ovca, bahnica (Kuk.);
jahnička, -y, -čiek ž. zdrob.
jahnica ž. plemenná ovca, bahnica: Jahňice polla potrebi prichovám a barancóf predám (Hor. Súča TRČ); jahňica (St. Hory BB); jahnička ž. zdrob. expr.: Predajťe mi túto jahňičku! (Lipt. Hrádok LM); Na, jähňička, na mojä, na! (Zázrivá DK); Predaj mi ednú jahnišku! (Rochovce ROŽ)
jahnica [ja-, je-] ž plemenná ovca: iahnicz lonskeich (BECKOV 1643); avilla: gahnica (KS 1763); agnus: gehnice (CL 1777); -ička dem: jahnyčiek mladych (BYTČA 1643); jahnicsky valaske (TOPOĽČIANKY 1730); jahničí príd: poslal sem jahnicich (koží) (ORLOVÉ 1722); agninus: gahniččy (KS 1763)