jablko -a -bĺk s. guľovitý dužinatý plod jablone: zrelé, červené, zimné j-á; granátové j. plod granátovníka
● zdravý ako j. úplne; j. sporu, kniž. sváru príčina zvady, nepriateľstva; → Adamovo j.; → zahryznúť do kyslého j-a; j. nepadá, nespadne ďaleko od stromu deti bývajú zvyčajne také ako rodičia;
jablkový, jablčný príd.: j. koláč, j-é víno; v odb. názvoch bližšie určuje druh: zool. obaľovač j-ný;
jabĺčko -a -čok s.
1. zdrob. k jablko
2. anat. guľovitá kosť v kolennom kĺbe
● červený ako j.; líčka ako j-a okrúhle;
jabĺčkový príd.
jabĺčko -ka -čok s. zdrob.
jabĺčko -ka -čok s. 1. zdrob. i expr. ▶ menšie jablko, plod jablone: červené, zelené j.; nezrelé, červivé, chrastavé j.; pečené jabĺčka; sušené jabĺčka pokrájané na krížalky; zbierať jabĺčka; zbaviť j. jadrovníka; olúpať, nakrájať j.; Strýko sa smial, až sa mraštil ako zoschnuté jabĺčko. [V. Bednár] 2. anat. ▶ okrúhla (sezamská) kosť v šľache stehnového svalu, patela: boľavé kolenné j.; zlomenina ľavého jabĺčka ◘ fraz. červený ako jabĺčko (o človeku) majúci zdravú červeň na tvári; líčka ako jabĺčka okrúhle, plné líca
jablko -ka jabĺk s. 1. ▶ šťavnatý plod jablone (obyč. guľovitého tvaru), ktorého farba a chuť závisí od kultivaru materského stromu: červené, zelené, žlté j.; zrelé j.; chutné sladké j.; zimné, letné jablká; padané jablká; jabloň obsypaná jablkami; odrody jabĺk; neskorý zber jabĺk; oberať jablká; odhryznúť si z jablka; nastrúhať jablká do koláča; Pamätám sa, ako sme chodili kradnúť jablká a hrušky. [D. Dušek] □ kuch. jablká v župane upečené v lístkovom al. hustejšom ceste, posypané škoricou; ovoc. granátové jablko tropické ovocie, plod granátovníka □ Adamovo jablko výstupok na prednej strane hrtana muža, ohryzok; cigánske jablko ľudové označenie jedovatej rastliny durmanu obyčajného Datura tatula 2. ▶ klenot guľatého tvaru tvoriaci súčasť korunovačných klenotov, jeden z odznakov panovníckej moci: zlaté j. a žezlo; ríšske, krajinské, korunovačné j. ◘ fraz. Evino jablko pokušenie (podľa Biblie zakázané ovocie zo stromu poznania dobra a zla, po ktorého zjedení boli Adam a Eva vyhnaní z raja); miešať jablká s hruškami al. miešať hrušky s jablkami a) porovnávať neporovnateľné b) spájať navzájom nesúvisiace veci, javy; nebolo kam jablko hodiť al. ani jablko by neprepadlo bolo tam plno ľudí, stisk, nátresk; Paridovo jablko al. jablko sváru príčina sporu; zahryznúť do kyslého jablka začať riešiť nepríjemnú záležitosť ◘ parem. jablko nepadá ďaleko od stromu potomkovia bývajú takí ako ich rodičia ▷ zdrob. ↗ jabĺčko; jablčisko -ka -čísk s. zvel.: velikánske červené j.; celé to j. zjedol sám
jabĺčko, -a, -čok str.
1. jablko: líčka červené ako j-a; líčka ako j-a okrúhle;
2. vec podobná jablku: hovor. očné j. očná buľva; j. na hrtane, na krku štítna chrupka;
anat. okrúhla kosť v kolennom kĺbe;
jabĺčkový príd.: j. mušt, j-é víno, j. koláč
jabĺčko s. (jablučko, jabluško, jabúčko) 1. csl jablko: Pre páru jäbĺčeg a zavried náz na šop! (Veličná DK); Tíh dakelo jablškí uš treba zobrač s té jabloni (Brusník REV); Ale, chvalabohu, tento rog biu̯o modz jabúček (Borinka BRA); Vźaľi zme košar na ruku, tam dajake jablučka, dajake cukre (Kokšov-Bakša KOŠ); Ľem take male jabluška na ňi narośľi (Dl. Lúka BAR) 2. gem, šar guľovitá kosť v kolennom kĺbe: Jablško mu viskošilo f koleňe (Mur. Dl. Lúka REV); Kopľi mu pri fudbaľe do jablučka, ta dostal do nohi vodu (Orkucany SAB) 3. zsl, šar, zempl vo viacslovných názvoch rastlín a. vlčí jabúčko (Sotina SEN) - bot. vlkovec (Aristolochia) b. Pani Mariji jabluška (Dl. Lúka BAR), žolčovo jablučka (Stankovce TRB) - rastlina i plod hlohu (Crataegus)
jablučko p. jabĺčko
jabluško p. jabĺčko
jabúčko p. jabĺčko
jabĺčko [-bĺ-, -bú-] s 1. plod jablone: iablczek quar 8 (TRENČÍN 1647); měch missňanských gablček (LU 1775); ditky, aczkoli obrazene biwagi, z gednim iabuczkem ukogene biwagj (Káz 18. st) 2. plod al. útvar guľovitého tvaru: L. bobkové j. plod vavrínu bobkového Laurus nobilis: s bobkowimi gablčkami (PR 18. st); -ový príd: pomatum: gablčkové gjdlo, gablčkowá woda (KS 1763)