jablčný p. jablko
jablko, -a, -bĺk str.
1. plod jablone, druh ovocia: nezrelé, červivé j.; zimné, letné j-á; sušené j-á; granátové j. druh južného ovocia, plod granátovníka obyčajného
● hovor. ani j. by nemalo kam padnúť, by neprepadlo, nebolo kam j. hodiť o veľkej tlačenici; j. sváru príčina sváru, nepriateľstva; hovor. zahryznúť do kyslého j-a pustiť sa do niečoho nepríjemného; j. nepadá ďaleko od stromu (prísl.) akí sú rodičia, také bývajú deti; ľud. Adamovo j. štítna chrupka na mužskom krku, nazývaná aj ohryzok;
2. hovor. okrúhla kosť v kolennom kĺbe, jabĺčko: Bola by ho trafila do kolena, azda do samého jablka. (Kuk.)
3. v ľudových názvoch rastlín: cigánske j. durman obyčajný, vlčie j. vlkovec obyčajný;
4. hist. korunovačný klenot, symbol panovníckej moci: ríšske j.;
jablkový i jablčný príd.: j. koláč, j. kompót, j. závin; j-á šťava, j-é víno; chem. kyselina jablčná organická kyselina v niektorých druhoch ovocia (napr. v jablkách, v hrozne); zool. obaľovač jablčný (Carpocapsa pomonella) motýľ, ktorého húsenice spôsobujú červivosť jabĺk a hrušiek