jablčník -a m. koláč s jablkami, jablkový koláč
jablčník -ka pl. N -ky m.
jablčník -ka pl. N -ky m. 1. ▶ koláč s jablkami, jablkový koláč: mamkin j.; podáva sa j. so zmrzlinou; odrezal kus jablčníka 2. ▶ liečivá rastlina z čeľade hluchavkovitých s nenápadnými bielymi kvetmi: sušiť vňať jablčníka □ bot. jablčník obyčajný Marrubium vulgare
jablčník, -a m.
1. jablkový koláč;
2. liečivá bylina;
bot. rod rastlín z čeľade hluchavkovitých (Marrubium)
jablčník m. (jablučňik, jabúčňik) 1. csl jablkový koláč: Chleba, potom i jablčňíka (Likavka RUŽ); Napekla som ci jabučňíkvov (V. Rovné BYT); Jablučňig dobri, jag je śviźi (Torysa SAB) 2. nápoj z jabĺk: Jabušníg mažeš pid ako vodu (Rochovce ROŽ) 3. jtrč liečivá bylina, bot. vlkovec (Aristolochia): Jabúčňíg má také rapavé lístečki a voňa jako jabúčko (Velčice TRČ); Na žalúdeg je dobrí čaj z jabučňíka (Chocholná TRČ)
jablučnik p. jablčník
jabúčnik p. jablčník
jablčník1 [-bl(u)-, -ble-] m bot j. jablčný Marrubium vulgare: marrubium yablčnjk (KoB 1666); prasium: gablčnjk bjly (:bylina:) (KS 1763); marrubium seu prasium: gablečnyk (NH 18. st); gablucznikem obwacz hrdlo (LR3 18. st) L. bot ballote: gablčnyk čérny (:bylina:) balota čierna Ballota nigra; stachys: gablčnjk wonny (:bylina:) čistec Stachys (KS 1763); -ový príd: dej do sstewy trebulowe prachu jablčnikowého (MT 17. st)
jablčník2 m kto pestuje, kupuje al. predáva jablka, jablčiar: pomarius: gablčnjk, owocnjk, kupec, prodáwač gablk (KS 1763)