ja1 G a A mňa/ma D mne/mi L mne I mnou krátke tvary ma, mi nepoužívajú sa pri dôraze, nemôžu stáť po predložke a na začiatku vety zám. osobné substantívne 1. ▶ v dialógu aj monológu hovoriaci ním odkazuje na samého seba: ja som Anna; nehnevaj sa na mňa; príď ma pozrieť; ideme ku mne do môjho bytu; mne je to jedno; podaj mi ruku; hovorí sa o mne; poď so mnou
2. iba N ja ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete: ona a ja, ja s bratom b) pri dôraze: ja s tým nechcem nič mať!; a ako to ja môžem zmeniť? c) v protiklade: nie ja, ale ty si na vine d) pri elipse slovesa: Peter varil polievku, ja mäso
3. iba D mi hovor. ▶ označuje privlastnenie; označuje citový postoj: postráž mi deti, prosím moje deti; dcéra sa mi vydáva moja dcéra
4. iba D mi hovor. blíži sa významu častice ▶ označuje citový postoj: opováž sa mi tu fajčiť!; si mi ty hrdina! výčitka
◘ fraz. čo/čože ja viem? neviem to; ja o koze, ty o voze každý rozpráva o niečom inom, takže sa nemôžeme dohodnúť; ja tvojho otca/anciáša/elementa! zahrešenie vyjadrujúce podráždenie, zlosť; [len tak] mne nič, tebe nič a) bez dôvodu b) znenazdajky; pre mňa, [za mňa] nezáleží mi na tom ◘ parem. ja nič, ja muzikant! necítim sa zodpovedný; ja pán, ty pán, kto bude kravy/kozy/svine pásť? a) netreba sa odťahovať od (zdanlivo) podradnej práce b) obaja máme rovnakú hodnotu
ja2 neskl. s. 1. i Ja filoz. ▶ nositeľ telesných a duchovných prejavov; základ sebauvedomenia a sebaurčenia; vnútorná súčasť ľudskej existencie, subjekt: osobná účasť na pretváraní svojho ja; Rozširovaním potrieb sa začína expanzia nášho ja. [J. Piaček - M. Brada]
2. i psych. ▶ pojem vyjadrujúci sebauvedomenie človeka ako indivídua s pocitom vlastnej jedinečnosti a identity; syn. ego: sebeckosť, lipnutie na vlastnom ja; vnútri každého z nás je niečo, čo nazývame svojím ja; toto je moje pravé ja
◘ fraz. druhé ja a) zdanlivý spoločník vystupujúci ako partner v dialógu, hlas svedomia, alter ego b) veľmi blízka osoba, dôverník, pravá ruka
ma A (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja ↗ ja: nepýtaj sa ma; bolí ma hlava; upútala ma nádherná krajina; porov. i ↗ mňa
mi2 D (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja ↗ ja: daj mi pokoj!; povedz mi pravdu; nechcel mi o tom nič povedať; porov. i ↗ mne
mňa G a A (v postavení po predložke, na začiatku vety, pri dôraze) osobného zámena ja ↗ ja: na mňa sa môžete spoľahnúť; choď tam miesto mňa; niečo sa okolo mňa deje; podľa mňa sa k sebe nehodia; chceli potrestať iba mňa; mňa sa nič nepýtaj!
F. pre mňa, za mňa výraz ľahostajnosti, nezáujmu, nezáleží mi na tom; porov. i ↗ ja
mne D a L (v postavení po predložke, na začiatku vety, pri dôraze) osobného zámena ja ↗ ja: boli ku mne milí; je rad na mne; vieš o mne všetko; venoval pozornosť iba mne; mne sa to nestane; Vravím ti, mne daj pokoj! [P. Jaroš]; porov. i ↗ mi2
mnou I osobného zámena ja ↗ ja: nehádaj sa so mnou; kráčala predo mnou; medzi mnou a bratom je päťročný vekový rozdiel; chcel si byť mnou celkom istý; lomcuje mnou zlosť a zúrivosť