ja neskl. s.
ja G a A mňa/ma D mne/mi L mne I mnou krátke tvary ma, mi sa nepoužívajú pri dôraze, nemôžu stáť po predložke a na začiatku vety zám. osobné substantívne
mi D (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja → ja
ja1 G a A mňa/ma D mne/mi L mne I mnou krátke tvary ma, mi nepoužívajú sa pri dôraze, nemôžu stáť po predložke a na začiatku vety zám. osobné substantívne 1. ▶ v dialógu aj monológu hovoriaci ním odkazuje na samého seba: ja som Anna; nehnevaj sa na mňa; príď ma pozrieť; ideme ku mne do môjho bytu; mne je to jedno; podaj mi ruku; hovorí sa o mne; poď so mnou 2. iba N ja ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete: ona a ja, ja s bratom b) pri dôraze: ja s tým nechcem nič mať!; a ako to ja môžem zmeniť? c) v protiklade: nie ja, ale ty si na vine d) pri elipse slovesa: Peter varil polievku, ja mäso 3. iba D mi hovor. ▶ označuje privlastnenie; označuje citový postoj: postráž mi deti, prosím moje deti; dcéra sa mi vydáva moja dcéra 4. iba D mi hovor. blíži sa významu častice ▶ označuje citový postoj: opováž sa mi tu fajčiť!; si mi ty hrdina! výčitka ◘ fraz. čo/čože ja viem? neviem to; ja o koze, ty o voze každý rozpráva o niečom inom, takže sa nemôžeme dohodnúť; ja tvojho otca/anciáša/elementa! zahrešenie vyjadrujúce podráždenie, zlosť; [len tak] mne nič, tebe nič a) bez dôvodu b) znenazdajky; pre mňa, [za mňa] nezáleží mi na tom ◘ parem. ja nič, ja muzikant! necítim sa zodpovedný; ja pán, ty pán, kto bude kravy/kozy/svine pásť? a) netreba sa odťahovať od (zdanlivo) podradnej práce b) obaja máme rovnakú hodnotu
ja2 neskl. s. 1. i Ja filoz. ▶ nositeľ telesných a duchovných prejavov; základ sebauvedomenia a sebaurčenia; vnútorná súčasť ľudskej existencie, subjekt: osobná účasť na pretváraní svojho ja; Rozširovaním potrieb sa začína expanzia nášho ja. [J. Piaček - M. Brada] 2. i psych. ▶ pojem vyjadrujúci sebauvedomenie človeka ako indivídua s pocitom vlastnej jedinečnosti a identity; syn. ego: sebeckosť, lipnutie na vlastnom ja; vnútri každého z nás je niečo, čo nazývame svojím ja; toto je moje pravé ja ◘ fraz. druhé ja a) zdanlivý spoločník vystupujúci ako partner v dialógu, hlas svedomia, alter ego b) veľmi blízka osoba, dôverník, pravá ruka
ma A (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja ↗ ja: nepýtaj sa ma; bolí ma hlava; upútala ma nádherná krajina; porov. i ↗ mňa
mi2 D (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja ↗ ja: daj mi pokoj!; povedz mi pravdu; nechcel mi o tom nič povedať; porov. i ↗ mne
mňa G a A (v postavení po predložke, na začiatku vety, pri dôraze) osobného zámena ja ↗ ja: na mňa sa môžete spoľahnúť; choď tam miesto mňa; niečo sa okolo mňa deje; podľa mňa sa k sebe nehodia; chceli potrestať iba mňa; mňa sa nič nepýtaj! F. pre mňa, za mňa výraz ľahostajnosti, nezáujmu, nezáleží mi na tom; porov. i ↗ ja
mne D a L (v postavení po predložke, na začiatku vety, pri dôraze) osobného zámena ja ↗ ja: boli ku mne milí; je rad na mne; vieš o mne všetko; venoval pozornosť iba mne; mne sa to nestane; Vravím ti, mne daj pokoj! [P. Jaroš]; porov. i ↗ mi2
mnou I osobného zámena ja ↗ ja: nehádaj sa so mnou; kráčala predo mnou; medzi mnou a bratom je päťročný vekový rozdiel; chcel si byť mnou celkom istý; lomcuje mnou zlosť a zúrivosť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočerta • dofrasa • došľaka • doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť • šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil • dopekla • dohroma • dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí • anciáša • anciáša tvojho • paroma tvojho • paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj • kýho/kieho elementa/helementa • fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa • kýho/kieho čerta • kýho/kieho paroma • kýho/kieho frasa • žart. firnajz • fraz.: sto striel okovaných • tisíc striel okovaných • tristo hrmených • sto hromov • hrom a peklo • bodaj (by) to čert vzal • bodaj (by) to parom uchytil/vzal • bodaj (by) to fras vzal • márnosť šedivá • fraz. expr.: hrom (aby) to pobil • boh (aby) to pobil • hrub.: otca tvojho • otca jeho • boha • boha tvojho • boha jeho • doboha • doriti • fraz. hrub. do psej matere • subšt.: kurnik • kurnik šopa
porov. aj bisťu
2. p. preč 1
ja označenie samého seba, subjektu • kniž. ego: vyzdvihnúť svoje ja, svoje ego
jä- p. ja-
ja zám os označuje osobu, kt. hovorí, podávateľa: gest mnie Petrass powiedel (ŽK 1453); zyta, ktere ste kupyly, boly ode mne (H. BEŇADIK 1575); čuo sa ty so mnou zapodiewass (KRUPINA 1735); a. pri dôraze: ya Giryk Zawasky (DECHTÁRE 1540); ga tya nauczim (KRUPINA 1731); b. v protiklade s iným osobným zámenom: y on tak gako yá (KS 1763) F. ya o Hawle, ty o Pawle (SiN 1678) ja o voze, ty o koze; c. v citovo zafarbených vetách, často sa zamlčaným prísudkom: o, yá nemúdry; beda mňe bjdnému (KS 1763) d. v citovom (etickom) datíve: odkud mi to gest (KB 1756)
je- p. ja-
jitro1 s ráno: od gitra až do wečera (SK 1697); každeho gitra k nowe snažnosty lid gsem powzbuzowaty se winasnažowal (PT 1796); hnedky w gitro prissly (CS 18. st); jitrný [-t(e)r-] príd ranný: wyssly na skaliczku hraniczu, kdy lide na gitrny kazany ssly (SKALICA 1611); otwiras nebe a wilewass rosu giterny (AgS 1708) L. čerwenost gitrnj (SP 1696) ranná zora; subst j-á [-í] ž ranná bohoslužba: w neďelu na giternj modlitba po mlčku (BlR 18. st)
jurný príd poľ bujný, zmyselný, chlipný: salae: yurny, chljpny; venereus: gurny, smilny, ťelesný (KS 1763); subst j-á ľahká žena: virosa: yurna (KS 1763); -osť ž zmyselnosť: lubidinitas: gurnost (KS 1763)