Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
jašiť sa ‑í ‑ia nedok.

jašiť sa -ší sa -šia sa (ne)jaš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie nedok. ⟨VM⟩ (podľa mužského mena Jaš ako obmeny mena Ján) 1. expr. (ø; s kým) ▶ správať sa nerozvážne, nerozumne, vystrájať; syn. jančiť sa, blázniť sa: j. sa s deťmi, s kamarátmi; bláznivo sa j.; nejašte sa už!; Naháňali sa medzi snehovými stĺpmi, pokrikovali na seba a jašili sa. [M. Jedinák]; pren. Zavše sa predriapal škáročkou strapatý plameň, jašil sa, trepotal. [V. Šikula] mihotal sa
2. expr. (za kým) ▶ prejavovať ľúbostnú túžbu; syn. blaznieť (sa), šalieť: jašia sa za tebou mládenci
3. ▶ prežívať pocit strachu, ľakať sa, plašiť sa: prosím ťa, nejaš sa zbytočne, upokoj sa; Nebudem sa jašiť Gize na posmech! [K. Jarunková]
fraz. žart. mať drobné jašenie vystrájať, neviazane sa baviť
dok. k 2, 3zjašiť sa

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


jašiť sa 1. p. ľakať sa 2. p. blázniť (sa)


ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jašiť sa, -í, -ia nedok.

1. (o zvierati) plašiť sa: Drž kone, jašia sa. (Vaj.)

2. expr. pochabiť sa, šalieť, blaznieť: Človeče, či sa jašíš? (Kal.) No, no, len sa nejašte! — tíšil ich nadšenie. (Štítn.) Jašia sa za tebou mládenci. (Tat.)

hovor žart. drobné jašenie je pochabý, vystrája hlúposti;

dok. zjašiť sa, pojašiť sa

Morfologický analyzátor

jašiť nedokonavé sloveso
(ja) jaším VKesa+; (ty) jašíš VKesb+; (on, ona, ono) jaší VKesc+; (my) jašíme VKepa+; (vy) jašíte VKepb+; (oni, ony) jašia VKepc+;

(ja som, ty si, on) jašil VLesam+; (ona) jašila VLesaf+; (ono) jašilo VLesan+; (oni, ony) jašili VLepah+;
(ty) jaš! VMesb+; (my) jašme! VMepa+; (vy) jašte! VMepb+;
(nejako) jašiac VHe+;
gašiť gašiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor