jašiť sa -ší sa -šia sa (ne)jaš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie nedok. ⟨VM⟩ (podľa mužského mena Jaš ako obmeny mena Ján) 1. expr. (ø; s kým) ▶ správať sa nerozvážne, nerozumne, vystrájať; syn. jančiť sa, blázniť sa: j. sa s deťmi, s kamarátmi; bláznivo sa j.; nejašte sa už!; Naháňali sa medzi snehovými stĺpmi, pokrikovali na seba a jašili sa. [M. Jedinák]; pren. Zavše sa predriapal škáročkou strapatý plameň, jašil sa, trepotal. [V. Šikula] mihotal sa 2. expr. (za kým) ▶ prejavovať ľúbostnú túžbu; syn. blaznieť (sa), šalieť: jašia sa za tebou mládenci 3. ▶ prežívať pocit strachu, ľakať sa, plašiť sa: prosím ťa, nejaš sa zbytočne, upokoj sa; Nebudem sa jašiť Gize na posmech! [K. Jarunková] ◘ fraz. žart. mať drobné jašenie vystrájať, neviazane sa baviť ▷ dok. k 2, 3 ↗ zjašiť sa
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
jašiť sa 1. p. ľakať sa 2. p. blázniť (sa)
ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate
šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku
jašiť sa, -í, -ia nedok.
1. (o zvierati) plašiť sa: Drž kone, jašia sa. (Vaj.)
2. expr. pochabiť sa, šalieť, blaznieť: Človeče, či sa jašíš? (Kal.) No, no, len sa nejašte! — tíšil ich nadšenie. (Štítn.) Jašia sa za tebou mládenci. (Tat.)
● hovor žart. má drobné jašenie je pochabý, vystrája hlúposti;
dok. zjašiť sa, pojašiť sa