jačmeň -a m.
1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.
2. zrno tejto obilniny: vrece j-a
3. hovor. hnisavý zápal žliazky na očnom viečku;
jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka; j-é krúpy
jačmeň -ňa pl. N -ne G -ňov m.
jačmeň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ rod jednoklíčnolistových rastlín z čeľade lipnicovitých; najznámejší zástupca tohto rodu s dlhým drsným ôstím pestovaný ako jedna z najstarších obilnín: jarný, ozimný j.; j. na koreni; snopy jačmeňa; odrody jačmeňa; zasiať, pestovať j. □ bot. jačmeň siaty Hordeum sativum; jačmeň myší Hordeum murinum burinný druh; jačmeň hrivnatý Hordeum jubatum okrasná tráva 2. ▶ plody, zrná tejto rastliny: skorý, kŕmny j.; sladovnícky j. surovina na výrobu pivovarníckeho sladu; tohoročný j.; hektárová úroda jačmeňa; kŕmne jačmene; jačmene na priemyselné spracovanie; preosievať, sušiť j.; Hovorí sa, že zrno jačmeňa sa nesmie zamazať, čiže musí ísť do suchej zeme. [VNK 2001] 3. hovor. ▶ hnisavý zápal žliazky, vriedok na očnom viečku: boľavý j.; liečiť j.; Pišta mal v oku jačmeň. [D. Dušek]
jačmeň obilnina s dlhým ôstím; zrno tejto obilniny • jarec: zimný jačmeň, jarec
jačmeň, -a m.
1. druh obilniny; jej zrno: jarný, ozimný j.; kŕmny j.; bot. j. siaty (Hordeum sativum);
2. hovor. druh očnej choroby (vriedok na okraji očného viečka);
jačmenný príd.: j. chlieb, j-á múka, j-é krúpy, j-á slama; bot. sneť j-á spôsobujúca snetivosť jačmeňa
jačmeň m. 1. strsl, zsl druh obilniny, bot. jačmeň siaty (Hordeum vulgare): Jaj, a na našich konopiskách sa nán bou̯ jačmen uroďiu̯ (Čelovce MK); Jačmeň som pražila na pleche a potom son ho pomlela (Návojovce TOP); Jeden ma unúval, že abi som mu zahandloval tuším za reš pól metra teho jačmena (Ružindol TRN) L. zimňí jačmen (Dúbravka BRA), ňeskorí jačmeň (Brusno PDZ), jarní jačmen (Brodzany TOP), pozňí jačmeň (Prochot NB) - sorty jačmeňa 2. vriedok na okraji očného viečka: Má velikí jačmeň na oku (Návojovce TOP); Jačmen, to sa od zimi vihodzí na oku (Blatné MOD); jačmenček m. zdrob. expr. k 1: Jačmenček, chvalabohu, mali zme pekní (Bošáca TRČ)
jačmeň [ja-, jä-, je-] m 1. druh obilniny, bot Hordeum: pol pruta roli, na ktereg byl geczmen (ŽILINA 1601); ozymny yačmen (OR 1672) L. hordeum murinum: myssy gačmeň j. myší Hordeum murinum; hexastichon: ssestorady gáčmen j. siaty šesťradový Hordeum vulgare sbsp. hexastichon (KS 1763) 2. jej zrno: korecz žyta a korecz gačmena (BUDATÍN 1478 DSJ); sto luken yaczmene (MOŠOVCE 1570); yačmena semenneho, sladoweho (LIETAVA 1612); dwa korce jačmenia (ORLOVÉ 1710) 3. med druh očnej choroby (hordeolum): crithe: gačmen na oku, na oboču (KS 1763); jačmenný príd k 2: iacmennih krupow (BÁNOVCE n. B. 1663); gečmena poliewka; z gečmeneg kasse (RT 17. st); gečmena mauka (MT 17. st); chlyeb yacžmeny (LR1 17. st); polenta: gačménny slad (KS 1763); piwo se wari s gečmeneho zrna (PR 18. st) L. j. zrno a. jednotka hmotnosti, asi 0,05 g: černi elebor stlčeni we wahi gedneho zrna gačmenného hluchotu hogi (Zel 18. st); b. jednotka dĺžkovej miery asi 4,6 mm: myra negmenssy gest: zrno gačmenne anebožto garčene (KrP 1760); jačmeňový príd k 1: gačmeňowá plewa (KS 1763); k 3: hordeolum: na oku hnúg gačmenowy (KS 1763); jačmienok [-mének] dem k 2: hordeolum: drobny gačmen, gačmének (KS 1763); k 3: hordeolum: na oku hnúg, gačmenowy gačmének (KS 1763)