ja1
I. G, A mňa, ma D mne, mi L mne I mnou (kratšie tvary ma, mi nepoužívané pri dôraze a po predl.)
1. zám. osob. 1. os. jedn. podávateľ ním označ. sám seba: ja som Ján, na mňa sa spoľahni, poď so mnou, či ma nepoznáš? daj mi pokoj! ja nešťastník! za mnou! výzva nasledovať
2. D mi a) naznač. citový postoj podávateľa (citový D): len sa mi opováž neprísť! ty si mi (pekný) chlap! b) hovor. vyj. privlastňovanie (privl. D): spadli mi okuliare moje
● pre mňa (za mňa) nezáleží mi na tom; (len tak) mne nič, tebe nič a) bez dôvodu b) nenazdajky; ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine pásť? ja nič, ja muzikant necítim sa zodpovedný
II. ja neskl. s. označ. všeobecne bytosť, osobu, subjekt: zdôrazňovať svoje ja
ja2 cit. vyj. povzdych, rezignáciu, zdôraznenie ap.: ja, duša moja! (no) ja, nedá sa nič robiť; (ach) ja; ja (veru), už je to tak
ja neskl. s.
ja G a A mňa/ma D mne/mi L mne I mnou krátke tvary ma, mi sa nepoužívajú pri dôraze, nemôžu stáť po predložke a na začiatku vety zám. osobné substantívne
mi D (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja → ja
ja1 G a A mňa/ma D mne/mi L mne I mnou krátke tvary ma, mi nepoužívajú sa pri dôraze, nemôžu stáť po predložke a na začiatku vety zám. osobné substantívne 1. ▶ v dialógu aj monológu hovoriaci ním odkazuje na samého seba: ja som Anna; nehnevaj sa na mňa; príď ma pozrieť; ideme ku mne do môjho bytu; mne je to jedno; podaj mi ruku; hovorí sa o mne; poď so mnou 2. iba N ja ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete: ona a ja, ja s bratom b) pri dôraze: ja s tým nechcem nič mať!; a ako to ja môžem zmeniť? c) v protiklade: nie ja, ale ty si na vine d) pri elipse slovesa: Peter varil polievku, ja mäso 3. iba D mi hovor. ▶ označuje privlastnenie; označuje citový postoj: postráž mi deti, prosím moje deti; dcéra sa mi vydáva moja dcéra 4. iba D mi hovor. blíži sa významu častice ▶ označuje citový postoj: opováž sa mi tu fajčiť!; si mi ty hrdina! výčitka ◘ fraz. čo/čože ja viem? neviem to; ja o koze, ty o voze každý rozpráva o niečom inom, takže sa nemôžeme dohodnúť; ja tvojho otca/anciáša/elementa! zahrešenie vyjadrujúce podráždenie, zlosť; [len tak] mne nič, tebe nič a) bez dôvodu b) znenazdajky; pre mňa, [za mňa] nezáleží mi na tom ◘ parem. ja nič, ja muzikant! necítim sa zodpovedný; ja pán, ty pán, kto bude kravy/kozy/svine pásť? a) netreba sa odťahovať od (zdanlivo) podradnej práce b) obaja máme rovnakú hodnotu
ja2 neskl. s. 1. i Ja filoz. ▶ nositeľ telesných a duchovných prejavov; základ sebauvedomenia a sebaurčenia; vnútorná súčasť ľudskej existencie, subjekt: osobná účasť na pretváraní svojho ja; Rozširovaním potrieb sa začína expanzia nášho ja. [J. Piaček - M. Brada] 2. i psych. ▶ pojem vyjadrujúci sebauvedomenie človeka ako indivídua s pocitom vlastnej jedinečnosti a identity; syn. ego: sebeckosť, lipnutie na vlastnom ja; vnútri každého z nás je niečo, čo nazývame svojím ja; toto je moje pravé ja ◘ fraz. druhé ja a) zdanlivý spoločník vystupujúci ako partner v dialógu, hlas svedomia, alter ego b) veľmi blízka osoba, dôverník, pravá ruka
ma A (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja ↗ ja: nepýtaj sa ma; bolí ma hlava; upútala ma nádherná krajina; porov. i ↗ mňa
mi2 D (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja ↗ ja: daj mi pokoj!; povedz mi pravdu; nechcel mi o tom nič povedať; porov. i ↗ mne
mňa G a A (v postavení po predložke, na začiatku vety, pri dôraze) osobného zámena ja ↗ ja: na mňa sa môžete spoľahnúť; choď tam miesto mňa; niečo sa okolo mňa deje; podľa mňa sa k sebe nehodia; chceli potrestať iba mňa; mňa sa nič nepýtaj! F. pre mňa, za mňa výraz ľahostajnosti, nezáujmu, nezáleží mi na tom; porov. i ↗ ja
mne D a L (v postavení po predložke, na začiatku vety, pri dôraze) osobného zámena ja ↗ ja: boli ku mne milí; je rad na mne; vieš o mne všetko; venoval pozornosť iba mne; mne sa to nestane; Vravím ti, mne daj pokoj! [P. Jaroš]; porov. i ↗ mi2
mnou I osobného zámena ja ↗ ja: nehádaj sa so mnou; kráčala predo mnou; medzi mnou a bratom je päťročný vekový rozdiel; chcel si byť mnou celkom istý; lomcuje mnou zlosť a zúrivosť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočerta • dofrasa • došľaka • doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť • šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil • dopekla • dohroma • dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí • anciáša • anciáša tvojho • paroma tvojho • paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj • kýho/kieho elementa/helementa • fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa • kýho/kieho čerta • kýho/kieho paroma • kýho/kieho frasa • žart. firnajz • fraz.: sto striel okovaných • tisíc striel okovaných • tristo hrmených • sto hromov • hrom a peklo • bodaj (by) to čert vzal • bodaj (by) to parom uchytil/vzal • bodaj (by) to fras vzal • márnosť šedivá • fraz. expr.: hrom (aby) to pobil • boh (aby) to pobil • hrub.: otca tvojho • otca jeho • boha • boha tvojho • boha jeho • doboha • doriti • fraz. hrub. do psej matere • subšt.: kurnik • kurnik šopa
porov. aj bisťu
2. p. preč 1
ja označenie samého seba, subjektu • kniž. ego: vyzdvihnúť svoje ja, svoje ego
ja1, 2., 4. p. mňa, ma, 3. p. mne, mi, 6. p. (o) mne, 7. p. (so) mnou (širšie tvary sa používajú na začiatku vety, pri dôraze a po predložkách) zám. osob.
1. hovoriaci ním označuje sám seba: Ja som Slovák. Ja som bača veľmi starý. Daj mi vody! Je mi zima. Poď so mnou! V 1. p. (ako podmet) sa používa najmä a) pri viacnásobnom podmete: ja s otcom; ty a ja; b) v eliptických vetách so zamlčaným prísudkom: Ja pán, ty pán, kto bude kozy pásť? (porek.) Ja, že sa zobudíte (Kuk.) myslel som. Ja nič, ja muzikant ja za nič nemôžem, nie som zodpovedný. Často v kliatbach, zahrešeniach: Ja tvojho otca! Ja tvoju mater! Ja vášho ancikrista! c) pri dôraze: I ja chcem pracovať. (Šteinh.) To som k vám prišiel ja, Maťo. (Jil.); d) ak je v protiklade s iným osob. zámenom al. menom: Ja si idem ruky potrhať v robote, a oni si tu hulákajú. (Stod.) Ja o voze, a ty o koze (úsl.) každý hovoríme o inom, nerozumieme si; e) vo vetách citovo zafarbených: Čo si ja už, biedna stvora, teraz počnem? (Jégé) A čo ja viem — odvrkol Jožo. (Mor.) Ja vám poviem, sakramentské je to dívať sa takto na nich. (Tat.) Ja neviem, ale tebe ovce nikdy nedoja. (Kuk.); často tu býva zamlčaný prísudok: Ach, ja somár! Ja nešťastník!
● pre mňa; pre mňa za mňa výraz ľahostajnosti, nezáujmu: pre mňa za mňa, rob si, čo chceš; (len tak) mne nič, tebe nič bez dôvodu, z ničoho nič, nenazdajky; Za mnou! povel, výzva nasledovať niekoho.
2. 3. p. mi má často len citový význam (datív etický): Ale ti dám, len sa mi ho opováž na cudzie! (Taj.) Si mi ty hrdina!
3. spodst. neskl. str. označenie bytosti, osoby: Tú hodinu čakáš, ona pozdvihne tvoje ja. (Pláv.)
ja2, zried. i já cit. vyjadruje povzdvihnutie, povzdych, rezignáciu, iróniu, zdôraznenie výpovede ap.: Ja, duša moja — i med by sa prejedol. (Kuk.) No ja, to musíš vydržať. (Jégé) Ja — to je iná vec. (Kuk.) Já, tie budú radšej v dedine. (Kuk.)
ja i já cit. vyjadruje dovtípenie sa, porozumenie; aha: Ja, to je inšie! (Prievidza); Já, už viem, čo si ksou̯ poviedať (Prievidza); Já, teda ti tak! (Lukáčovce HLO); Já, do bi temu blížel! (Trnava)
ja zám. osob. (já) csl hovoriaci ním označuje sám seba: Veru já som tam, Jaňíčko, f tie časi ešťe ňebou̯ (Dol. Lehota DK); Ňedojiu̯ som, ja som ľem nahaňiavau̯, bačovia dojiľi (V. Lom MK); O mňa sa veľmo báľi aj oťec, že sa mi tam pridá dačo (Čelovce MK); Chtori pojdete so mnief tancovat? (Važec LM); Já viem, že na to čakáš (Bánovce n. Bebr.); Ta ja ľem furtom plačuci chodzela, že eśči bi som chcela do školi chodzic (Sokoľ KOŠ); Ja jej veľo peňeźi poňesla (Sobrance) F. pre mňe za mňe (Prešov) - nezáleží mi na tom; ja ňiš, ja muzikant (Rim. Píla RS) - mňa sa to netýka; un taki co ja - to ja (Dl. Lúka BAR) - pyšný
jä- p. ja-
ja zám os označuje osobu, kt. hovorí, podávateľa: gest mnie Petrass powiedel (ŽK 1453); zyta, ktere ste kupyly, boly ode mne (H. BEŇADIK 1575); čuo sa ty so mnou zapodiewass (KRUPINA 1735); a. pri dôraze: ya Giryk Zawasky (DECHTÁRE 1540); ga tya nauczim (KRUPINA 1731); b. v protiklade s iným osobným zámenom: y on tak gako yá (KS 1763) F. ya o Hawle, ty o Pawle (SiN 1678) ja o voze, ty o koze; c. v citovo zafarbených vetách, často sa zamlčaným prísudkom: o, yá nemúdry; beda mňe bjdnému (KS 1763) d. v citovom (etickom) datíve: odkud mi to gest (KB 1756)
je- p. ja-
jitro1 s ráno: od gitra až do wečera (SK 1697); každeho gitra k nowe snažnosty lid gsem powzbuzowaty se winasnažowal (PT 1796); hnedky w gitro prissly (CS 18. st); jitrný [-t(e)r-] príd ranný: wyssly na skaliczku hraniczu, kdy lide na gitrny kazany ssly (SKALICA 1611); otwiras nebe a wilewass rosu giterny (AgS 1708) L. čerwenost gitrnj (SP 1696) ranná zora; subst j-á [-í] ž ranná bohoslužba: w neďelu na giternj modlitba po mlčku (BlR 18. st)
jurný príd poľ bujný, zmyselný, chlipný: salae: yurny, chljpny; venereus: gurny, smilny, ťelesný (KS 1763); subst j-á ľahká žena: virosa: yurna (KS 1763); -osť ž zmyselnosť: lubidinitas: gurnost (KS 1763)