izolačný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s izoláciou, (úmyselným al. mimovoľným) vydeľovaním, vydelením, odlučovaním, odlúčením niekoho, niečoho z istého celku; používaný na izoláciu: izolačná politika smerujúca k izolácii krajiny; izolačná cela nachádzajúca sa vo väznici; pooperačná izolačná izba; izolačné oddelenie psychiatrickej kliniky □ lingv. izolačný typ jazyka v ktorom sa gramatické kategórie a vzťahy vyjadrujú slovosledom a pomocnými slovami, amorfný (napr. čínština)
2. tech., stav. ▶ určený na izoláciu, ochranu určitého predmetu pred nežiaducimi vplyvmi; používaný na izoláciu: i. náter, plášť, asfalt, betón; izolačná pena; izolačné sklo, murivo; izolačné dvere oddeľujúce z bezpečnostných dôvodov jednu časť priestoru od druhej; izolačné dosky na izolovanie proti zemnej vlhkosti, podzemnej vode, teplu a otrasom; izolačná priekopa zamedzujúca šírenie škodlivého hmyzu, húb a požiaru; izolačná schopnosť dreva; ukončenie izolačných a zatepľovacích prác; izolačné vrstvy zabezpečujú tepelnú, zvukovú a vodotesniacu izoláciu; vykonať izolačné opatrenia
3. eltech. ▶ súvisiaci s izoláciou, nevodivým obalom zamedzujúcim priamy kontakt s kovovým vodičom al. predmetom: i. odpor elektrický odpor medzi dvoma oddelenými elektrickými obvodmi al. elektrickým obvodom a uzemnenými časťami elektrického zariadenia oddelenými od seba izoláciou: i. papier; izolačná páska, podložka; izolačné vlastnosti materiálu