izba -y izieb ž. obytná miestnosť: obývacia i., internátna, nemocničná i.; dvojposteľová i.; vydať i-u (v hoteli);
izbový príd.: i-é okno, i-é rastliny; i-á teplota meraná v byte;
izbička -y -čiek, izbietka -y -tok ž. zdrob.;
izbisko -a -bísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
izbový -vá -vé príd.
izbový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na izbu; nachádzajúci sa v izbe; majúci izbu: izbové dvere; izbové okno; i. maliar ktorý maľuje izby; i. teplomer merajúci teplotu v byte, v izbe; izbová teplota meraná v byte; izbová služba služba v hoteli; (v spojení s číslicami variant zloženého slova) presťahovať sa do 3-izbového bytu □ izbové rastliny pestované v interiéri
izba, -y, izieb ž. obytná miestnosť v dome, v byte: detská, hosťovská i.; obývacia i. v ktorej sa obvykle zdržujeme len cez deň, v ktorej sa nespáva; bočná, balkónová, podkrovná, manzardová, pivničná i.; zadná i. a) v sedliackom dome obyč. obývacia; b) v hostinci takzvaná „lepšia“, pre oddelenú spoločnosť; predná i. v sedliackom dome takzvaná „parádna“, v prednej časti domu; štvorposteľová i.; zariadená i.; zariadiť, prenajať, vydať i-u; osvetová i. miestnosť (obyč. na dedinách) slúžiaca osvetovým a kultúrnym účelom
● je ho plná i. o veselom, hrmotnom človeku;
izbový i izbený príd.: i-é dvere, i-é okno, i-é rastliny;
izbička, -y, -čiek i izbietka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
izbený i izbový príd. vzťahujúci sa na izbu, patriaci do izby: Stál práve proťi dverom izbením (Blatnica MAR); Izbovia dvere vrzgajú (Revúca); Izbovie psi sta na parádu (Žaškov DK); Izbeného náraďá majú málo (Bošáca TRČ); izbenní kút (Myjava); izbenná lavic (St. Turá NMV)
izbový p. izbený