izba -y izieb ž. obytná miestnosť: obývacia i., internátna, nemocničná i.; dvojposteľová i.; vydať i-u (v hoteli);
izbový príd.: i-é okno, i-é rastliny; i-á teplota meraná v byte;
izbička -y -čiek, izbietka -y -tok ž. zdrob.;
izbisko -a -bísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
izba izby izieb ž.
izba izby izieb ž. ▶ obytná miestnosť v dome, byte, budove: obývacia, detská, hosťovská i.; hotelová, dvojlôžková, internátna i.; podkrovná, priechodná i.; nemocničná i.; zadná i.; i. s výhľadom na ulicu; vymaľovať izbu; zavrieť sa v izbe; zo susednej izby bolo počuť hlasy; behá z izby do izby; rezervovať si izbu; prenajať izbu študentovi dať do prenájmu; manželia si prenajali izbu vzali si do prenájmu □ etnogr. predná, parádna izba honosnejšie zariadená miestnosť, v ktorej sa každodenne nebývalo a slúžila ako hosťovská izba □ inšpekčná izba miestnosť v nemocnici pre pohotovostnú službu; pamätná izba miestnosť spojená s istou významnou osobnosťou, historickou udalosťou al. lokalitou, slúžiaca ako múzeum ▷ izbička -ky -čiek, izbietka -ky -tok ž. zdrob. i expr.: útulná i. s veľkou knižnicou; pokojná i. s oknom do prírody; byť v bezpečí svojej izbičky, izbietky; izbisko -ka izbísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: Nemal štyri izby, lež štyri izbiská a kuchyňu ako dvor. [R. Jašík]
izba obytná miestnosť: obývacia izba, hotelová izba • zastaráv. al. expr. izbica • salón (izba na prijímanie návštev): hudobný salón • zastaráv. chyža • šalanda (v minulosti veľká izba pre sezónnych robotníkov, expr. veľká neútulná izba): bývať v šalande • kniž. komnata (veľká izba, obyč. v paláci): kráľovská komnata • zastar. svetlica (lepšie zariadená izba): hosťovská svetlica (Zúbek) • subšt. cimra: kasárenská cimra
p. aj cela
izba, -y, izieb ž. obytná miestnosť v dome, v byte: detská, hosťovská i.; obývacia i. v ktorej sa obvykle zdržujeme len cez deň, v ktorej sa nespáva; bočná, balkónová, podkrovná, manzardová, pivničná i.; zadná i. a) v sedliackom dome obyč. obývacia; b) v hostinci takzvaná „lepšia“, pre oddelenú spoločnosť; predná i. v sedliackom dome takzvaná „parádna“, v prednej časti domu; štvorposteľová i.; zariadená i.; zariadiť, prenajať, vydať i-u; osvetová i. miestnosť (obyč. na dedinách) slúžiaca osvetovým a kultúrnym účelom
● je ho plná i. o veselom, hrmotnom človeku;
izbový i izbený príd.: i-é dvere, i-é okno, i-é rastliny;
izbička, -y, -čiek i izbietka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
hizba p. izba
izba ž. (hizba, vizba) 1. čiast. strsl i zsl obytná miestnosť v dome al. byte: Šäg v izbe spalo zo ďevätoro čeľaďe (Žaškov DK); Hiba f teplé vizbe dobre, koj tavom taká zima! (Brusník REV); Bívali v jednéj izbe dvá (Myslenice MOD); Mu̯adí majú hizbi zarídzené jak v miesce (Záh. Bystrica BRA) L. preňňá izba (Lapáš NIT) - kedysi najkrajšie zariadená miestnosť v dome; zadňí hizba (Dúbravka BRA) - najviac obývaná miestnosť v dome; čierna izba (Kšinná BÁN) - zastar. tmavá izba s kozubom F. človek ňie aňiel, izba ňie kostol (Krivá DK) - v dome bývajú i zvady 2. jednopriestorový dom: Postavil naozaj peknú murovanú izbu (Brvnište PB) L. drevena izba (Riečnica KNM) - drevenica; izbička i izbietka ž. zdrob. k 1: Sestra jeho bola v zadnej izbičke z mužom (Ludrová RUŽ); Dobrú mám izbietku (Bobrovec LM); Bívala takéj maléj izbiétke (Bošáca TRČ); izbisko s. i ž. zvel.: Taká izbisko sa ťaško vikúrila (Ležiachov MAR); izbisko (Bošáca TRČ)
izbička, izbietka, izbisko p. izba
izba [(j-/h-)iz-, jist-] ž obytná miestnosť v dome: medeniczy z gistby nese (ŽK 1473); w ysbach zakazano konope sussyt (ŠŠ 1610); hizbu kamennu, komoru a kuchinku (BRATISLAVA 1667) L. w czyernych yzbach (P. ĽUPČA 1579) s otvoreným ohniskom, s kozubom; do kragczowskey yzby (TRENČÍN 1652) krajčírskej dielne; lazebna gizba (KS 1763) kúpeľ; mladenska izba (BÁNOVCE n. B. 1663) pre mestských mládencov a tovarišov; x. pren i. lásky srdce: wewáďá do gizbi láski sweg (BlR 18. st) miluje; -ený, -etný, izebný príd: powisowany izebnih zdy (HOLÍČ 1731); pece yzbene (KLÁŠTOR p. Z. 1733); dwere gizbetne (KB 1757); -ica, -ička, -ietka [-étka], izdébka dem: izdebku pro kože (P. ĽUPČA 1556) komôrku; ffreymarczyl gest yzbyczu (ŽILINA 1567); yzbyčzku bielyly (ZVOLEN 1642); od izbetky sacsowany (HOLÍČ 1731)