istý1 -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ zhodujúci sa so skutočnosťou, nepochybný, pravdivý, zaručený: istá správa; je to viac ako isté; zachrániť niekoho pred istou smrťou
2. ▶ vyznačujúci sa istotou, spoľahlivý; ktorý dokonale ovláda niečo, ktorý verí svojim schopnostiam, zručnostiam: i. rečník; i. hlas, krok; isté pohyby; mať i. zárobok, príjem stály; nebuď si taký i.; mať istejšiu ruku
3. ▶ poskytujúci ochranu, útočisko pred nebezpečenstvom; syn. bezpečný: istá skrýša; strechu nad hlavou mali istú; nič nie je pred ním isté
4. iba v doplnku ▶ ktorý je bez pocitu ohrozenia; taký, ktorého nik, nič neohrozuje; syn. bezpečný: doma sa cíti istejšia
◘ fraz. to je isté ako smrť je to úplne zaručené; byť si [celkom/stopercentne/absolútne] istý niekým, niečím al. byť si na istom mať o niekom, o niečom jasnú predstavu, nepochybovať o niekom, o niečom; byť si na smrť istý niečím byť pevne presvedčený o niečom; nebyť si istý životom byť v ohrození života; viesť/poslať niekoho na istú smrť vystaviť niekoho smrteľnému nebezpečenstvu
istý2 -tá -té zám. neurčité adjektívne ▶ ktorý je hovoriacemu známy, ale o ktorom nechce al. nevie nič bližšie povedať; syn. nejaký: od istého času; do istej miery; badať medzi nimi istú podobnosť; pocítiť istú úľavu; túlať sa i. čas po meste; prejaviť i. záujem; firma patrí istej zahraničnej spoločnosti; prekročiť v správaní istú hranicu; v jeho správaní nastala istá zmena; istým spôsobom jej imponoval; stáva sa to len v istých prípadoch; i. človek mal troch synov (na začiatku rozprávania) jeden človek; Životné poistenie chráni človeka pred možnými rizikami, ale predstavuje aj istý druh investície vo forme sporenia. [Pt 1998]