Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

istý istejší príd.

1. kt. sa zhoduje so skutočnosťou, nepochybný, zaručený: i-á pravda; i-é správy spoľahlivé; je to viac ako i-é; byť si i. víťazstvom

2. dokonale ovládajúci niečo al. vedomý si svojich schopností, zručností ap.; svedčiaci o tom: i. chirurg, byť (si) i. sebou, v tejto oblasti je i-ejší; i. hlas, mať i-ú ruku

3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša; byť si i. pred nebezpečenstvom; nebyť si i. životom byť ohrozený; nikto nie je pred ním i.; i-é miesto (v zamestnaní); mať i. chlieb

4. (presne) určený, dohodnutý (, ale bližšie nemenovaný), určitý: vysielať rozhovor v i-ú hodinu

5. vo funkcii neurč. zám. známy, ale bližšie neurčený, určitý: po i-om čase, i-ým spôsobom, do i-ej miery; i. človek sa ma spýtal nejaký

istý¹ -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ zhodujúci sa so skutočnosťou, nepochybný, pravdivý, zaručený: istá správa; je to viac ako isté; zachrániť niekoho pred istou smrťou
2. ▶ vyznačujúci sa istotou, spoľahlivý; ktorý dokonale ovláda niečo, ktorý verí svojim schopnostiam, zručnostiam: i. rečník; i. hlas, krok; isté pohyby; mať i. zárobok, príjem stály; nebuď si taký i.; mať istejšiu ruku
3. ▶ poskytujúci ochranu, útočisko pred nebezpečenstvom; syn. bezpečný: istá skrýša; strechu nad hlavou mali istú; nič nie je pred ním isté
4. iba v doplnku ▶ ktorý je bez pocitu ohrozenia; taký, ktorého nik, nič neohrozuje; syn. bezpečný: doma sa cíti istejšia
◘ fraz. to je isté ako smrť je to úplne zaručené; byť si [celkom/stopercentne/absolútne] istý niekým, niečím al. byť si na istom mať o niekom, o niečom jasnú predstavu, nepochybovať o niekom, o niečom; byť si na smrť istý niečím byť pevne presvedčený o niečom; nebyť si istý životom byť v ohrození života; viesť/poslať niekoho na istú smrť vystaviť niekoho smrteľnému nebezpečenstvu

istý² -tá -té zám. neurčité adjektívne ▶ ktorý je hovoriacemu známy, ale o ktorom nechce al. nevie nič bližšie povedať; syn. nejaký: od istého času; do istej miery; badať medzi nimi istú podobnosť; pocítiť istú úľavu; túlať sa i. čas po meste; prejaviť i. záujem; firma patrí istej zahraničnej spoločnosti; prekročiť v správaní istú hranicu; v jeho správaní nastala istá zmena; istým spôsobom jej imponoval; stáva sa to len v istých prípadoch; i. človek mal troch synov (na začiatku rozprávania) jeden človek; Životné poistenie chráni človeka pred možnými rizikami, ale predstavuje aj istý druh investície vo forme sporenia. [Pt 1998]

istý, 2. st. istejší príd.

1. zhodujúci sa so skutočnosťou, skutočný, pravdivý, nepochybný: i-á zpráva; to je i-á pravda; je isté, že...; mať za i-é; byť si i., byť si na i-om; zachrániť niekoho od i-ej smrti

● to je i-é ako smrť celkom isté; to je i-á smrť o veľmi pravdepodobnom nebezpečenstve smrti;

2. pevný, zaručený, spoľahlivý: i. zisk, i. zárobok, i-é postavenie, i-é víťazstvo; i. krok pevný, i-á ruka zručná, pevná; i-é oko spoľahlivé, presné

● prísť ako na i-é s vedomím istoty, že sa splní, že nájdeme, čo sme očakávali; isté je isté (úsl.) prednosť sa dáva tomu, čo je isté;

3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša; byť (si) pred niekým, pred niečím i.; cítiť sa i.; nebyť (si) i. životom obávať sa o život; nikto nie je pred ním i.;

4. pevne presvedčený, vedomý si niečoho, ubezpečený: byť si i. svojou vecou, svojej veci; môžeš byť i., že...; byť (si) i. víťazstvom

● byť (si) na smrť i. (niečím) byť o niečom pevne presvedčený;

5. známy, ale bližšie neurčený, nemenovaný, ktorýsi, akýsi (má povahu neurčitého zámena); i. človek, (od) i-ého dňa, (za) i. čas, od i-ého času; do i-ej miery; v istom zmysle (slova); za istých podmienok, okolností;

6. ten istý, tá istá, to isté; taký istý, taká istá, také isté zám. stotožňovacie má zosilnený význam; o ktorom sa už hovorilo, menovaný, spomínaný; rovnaký, totožný: tým istým spôsobom, ten i. prípad, to isté platí o..., za tých istých okolností; expr. istý istotný, istý istučký; hovor. expr. jeden a ten istý ten istý

ten istý p. ten

ten, tá, to¹, 2. p. m., str. toho, ž. tej;

3. p. m., str. tomu, ž. tej;

4. p. m. toho, str. to, ž. tú;

6. p. m., str. (o) tom, ž. (o) tej;

7. p. m., str. tým, ž. tou;

mn. č. živ. tí, m. neživ., ž., str. tie;

2. p. tých;

3. p. tým;

4. p. m. živ. tých, m. neživ., ž., str. tie;

6. p. (o) tých;

7. p. tými zám. ukaz.

1. ukazuje na blízky, prítomný predmet (osobu, zviera, vec) pomocou posunku (v priamej reči) al. pomocou rozlišovacieho určenia, ktorým je obyč. zhodný al. nezhodný prívlastok: Po čom tie mládky, tetuška? (Žáry) Idem pozrieť ten náš budúci kostol. (Urb.) Ohýbate chrbát pred tými hore. (Zgur.) „Da, da“ — povie zrazu ten s tou ruskou čiapkou. (Pláv.)

2. pri výrazoch vyjadrujúcich časové pojmy ukazuje na najbližší al. práve prebiehajúci čas; tento: toho roku je veľká zima; Tej noci na vás čakať budem. (Kub.) Ale tej zimy je nejaký nanič. (Taj.); v tú chvíľu, v tej minúte, v tom okamihu hneď, ihneď: Chce byť v tej minúte umytý. (Gab.)

3. odkazuje na známy predmet, o ktorom sa už hovorilo al. ktorý sa pomenúva až neskôr; vytýčený vetný člen a základný výraz v prístavku zároveň zdôrazňuje: pri tej príležitosti o ktorú ide; v tom zmysle aký z niečoho vyplýva; Vtom zbadal predavača novín Sergia. Ale ten mu zďaleka kričal ... (Žáry) Ach, jak je hnusný ten ich spôsob života, bez hanby, bez citu, bezo cti. (Fr. Kráľ) Ale naši chlapi, tí by od strachu onemeli. (Zgur.) Otec, ten len žmurká. (Pláv.) Zurčí si Hron, tá rieka hravá, vlnky si zháňa z hlbín hôr. (Pláv.)

● z toho dôvodu, z tej príčiny preto; tým spôsobom, hovor. tým činom tak, takto;

4. odkazuje na niekoho al. niečo, čo sa bližšie určuje al. rozlišuje vedľajšou vetou: byť tej mienky, toho názoru, že ...; s tým rozdielom, že ...; Podporujú toho, kto musí preč odísť. (Kuk.) Bol z tých, čo nehovorili. (Hor.) Pôjdem ja v tú stranu, v ktorú havrany leteli. (Bedn.) Kto svoje srdce do dna neprebádal, ten nevie, čo je radosť a čo žiaľ. (Štítn.)

● s tým cieľom, aby... preto;

5. pri názvoch časových pojmov odkazuje na časový úsek, o ktorom sa hovorilo v kontexte al. o ktorom hovorí nasledujúca vedľajšia veta: Toho večera dlho nemohli zaspať. (Ondr.) Po rozsadzi v tú nedeľu už budú [nohavice] na tebe. (Kuk.); od tých čias, od tej doby, ako (čo) ... odvtedy; do tých čias, do tej doby, kým (čo, ako) ... dovtedy; v tom čase, v ten čas, v tú dobu, keď (čo, ako) ... vtedy; za ten čas, za tú dobu, ako (čo, kým) zatiaľ;

6. spodstatnené (bez prívlastku) korešponduje s osob. zám. on, ona, ono, pričom vyjadruje aj citový dôraz: Prečo mi [stará mati] nenadštrkli, prečo sa jej sami neopýtali ...? Ti sú mi vina. (Taj.) Oprel oči na neho. Ale ten sa spokojne díval oknom. (Hor.) Od rána mu vŕtalo v hlave, načo tá vlastne prišla. (Laz.)

7. expr. dodáva výrazu a aj celej vete rozličné citové zafarbenie, pričom a) zdôrazňuje všeobecne al. len subjektívne známe veci: Hrdo si tá Tatra vyzerá dohora. (Hviezd.) Ani si len toho dohánu nedožičí za ne [peniaze]. (Kuk.) Furták ten Alex. Dobre to narafičil. (Urb.) S tými krčmami ďaleko nezájdeš. (Min.) Bola by sa radšej pod tou čiernou zemou videla (Taj.) bola by radšej mŕtva.

● nikto, nič na tom svete vôbec nikto, vôbec nič; za ten (šíry) svet vôbec, ani za nič; z tej duše veľmi, zo všetkých síl; si ako na tej dlani nemáš nič; b) v zvolacích vetách vyjadruje obdiv, rozhorčenie, začudovanie a pod.; opakovaním sa stupňuje citové zafarbenie: Ach tá Dora, tá Dora! Tá vážnosť, s akou ide za oltár! (Kuk.) A tí jazdci! Pol telom sú prirastení ku koňom. (Urb.) Tá dnešná mládež! (Laz.) Ach, sobáš, tá prísaha, tí diváci — to všetko rozčuľuje fantáziu nevestinu. (Kuk.); c) stupňuje pejoratívnosť výrazov, nadávok a pod.: Neboli by prišli na vysielačku, keby nie tá, tá udavačka. (Stod.) Hej, tá cundra to vlastne všetko navarila. (Žáry); d) pri superlatíve zdôrazňuje a rozlišuje: Všetky vysekal nemilosrdne. Najviac dostala vždy tá najkrajšia. (Ondr.) To najhoršie si o dievčati šepkali. (Taj.); e) hovor. (v spojení s neurč. zám.) vyjadruje zľahčujúci al. ľahostajný vzťah hovoriaceho ku skutočnosti: Potiahli bohatého mecenáša o dáku tú stovku. (Zgur.) I pre mňa nájdite nejaký ten osoh. (Pláv.) Pribudlo mi niekoľko šedivých vlasov a dáka tá vráska pod očami. (Zúb.)

8. hovor. expr. nahrádza zám. taký, toľký a ukazuje al. odkazuje na kvalitu i kvantitu. Jej svalstvo zmäklo a nemalo tej pružnosti. (Jégé) Načo tie hnevy! Čo sa stalo, to sa neodstane. (Vaj.) Poznám ho za tie roky. (Smrč.)

9. zried. rovnaký, taký istý: Čo by ste sa jej koľko ráz boli opýtali, či dobre spala, zakaždým vám tú odpoveď dala. (Taj.)

10. hovor. v spojení s príd. al. privl. zám. zastupuje podst., ktoré možno doplniť podľa kontextu: Možno chcel tej svojej zaimponovať. (Bedn.) Budeme kývať a spievať tú našu. (Žáry) Keď nájde na nebi medzi toľkými tisícami hviezd tú pravú, prečo by nenašiel medzi stovkami ľudí mňa? (Zúb.)

11. ten istý, tá istá, to isté, zastar. ten samý, tá samá, to samé zám. stotožňovacie má zosilnený význam; o ktorom sa už hovorilo, spomínaný; totožný, rovnaký: toho istého roku, za ten istý čas, v tej istej chvíli, ten islý človek; tým istý m spôsobom; robiť stále tie isté chyby; to isté platí o ...; do tej istej miery; Otvoril bol v ten samý deň ráno starú skriňu. (Vaj.); hovor. expr. jeden a ten istý ten istý;

12. čím ... tým (vo funkcii spojovacieho výrazu) p. čím;

13. ten a ten, tá a tá, to a to má význam blízky neurč. zám. a znamená niekoho známeho, niečo známe, koho al. čo nemusíme al. nechceme bližšie určiť, pomenovať: Kapitán ten a ten tej a tej lodi bol v nebezpečenstve. (Kuk.) My sme ti a ti a to a to chceme. (Tat.)

14. stojí proti zám. onen a poukazuje na bližšiu z dvoch osôb al. vecí: Číslice možno prideliť do tej alebo onej rubriky. (Vaj.) Na každom prste mali inú bábku, poťahovali raz tú, raz onú. (Urb.)

● ten alebo onen niekto; ktokoľvek;

15. kniž. ten-ktorý p. ten-ktorý;

16. kto-ten, ktorý-ten p. kto, ktorý

(jeden) istý; (bez) istého; (k) istému; (vidím) istého; (ó) istý!; (o) istom; (s) istým;

(štyria) istí; (bez) istých; (k) istým; (vidím) istých; (ó) istí!; (o) istých; (s) istými;

(jeden) istejší; (bez) istejšieho; (k) istejšiemu; (vidím) istejšieho; (ó) istejší!; (o) istejšom; (s) istejším;

(traja) istejší; (bez) istejších; (k) istejším; (vidím) istejších; (ó) istejší!; (o) istejších; (s) istejšími;

(jeden) najistejší; (bez) najistejšieho; (k) najistejšiemu; (vidím) najistejšieho; (hej) najistejší!; (o) najistejšom; (s) najistejším;

(dvaja) najistejší; (bez) najistejších; (k) najistejším; (vidím) najistejších; (hej) najistejší!; (o) najistejších; (s) najistejšími;

(jeden) istý; (bez) istého; (k) istému; (vidím) istý; (ó) istý!; (o) istom; (s) istým;

(tri) isté; (bez) istých; (k) istým; (vidím) isté; (ó) isté!; (o) istých; (s) istými;

(jeden) istejší; (bez) istejšieho; (k) istejšiemu; (vidím) istejší; (ó) istejší!; (o) istejšom; (s) istejším;

(štyri) istejšie; (bez) istejších; (k) istejším; (vidím) istejšie; (ó) istejšie!; (o) istejších; (s) istejšími;

(jeden) najistejší; (bez) najistejšieho; (k) najistejšiemu; (vidím) najistejší; (hej) najistejší!; (o) najistejšom; (s) najistejším;

(dva) najistejšie; (bez) najistejších; (k) najistejším; (vidím) najistejšie; (hej) najistejšie!; (o) najistejších; (s) najistejšími;

(jedna) istá; (bez) istej; (k) istej; (vidím) istú; (ó) istá!; (o) istej; (s) istou;

(dve) isté; (bez) istých; (k) istým; (vidím) isté; (ó) isté!; (o) istých; (s) istými;

(jedna) istejšia; (bez) istejšej; (k) istejšej; (vidím) istejšiu; (ó) istejšia!; (o) istejšej; (s) istejšou;

(tri) istejšie; (bez) istejších; (k) istejším; (vidím) istejšie; (ó) istejšie!; (o) istejších; (s) istejšími;

(jedna) najistejšia; (bez) najistejšej; (k) najistejšej; (vidím) najistejšiu; (hej) najistejšia!; (o) najistejšej; (s) najistejšou;

(dve) najistejšie; (bez) najistejších; (k) najistejším; (vidím) najistejšie; (hej) najistejšie!; (o) najistejších; (s) najistejšími;

(jedno) isté; (bez) istého; (k) istému; (vidím) isté; (ó) isté!; (o) istom; (s) istým;

(tri) isté; (bez) istých; (k) istým; (vidím) isté; (ó) isté!; (o) istých; (s) istými;

(jedno) istejšie; (bez) istejšieho; (k) istejšiemu; (vidím) istejšie; (ó) istejšie!; (o) istejšom; (s) istejším;

(tri) istejšie; (bez) istejších; (k) istejším; (vidím) istejšie; (ó) istejšie!; (o) istejších; (s) istejšími;

(jedno) najistejšie; (bez) najistejšieho; (k) najistejšiemu; (vidím) najistejšie; (hej) najistejšie!; (o) najistejšom; (s) najistejším;

(dve) najistejšie; (bez) najistejších; (k) najistejším; (vidím) najistejšie; (hej) najistejšie!; (o) najistejších; (s) najistejšími;