iskra -y -kier ž.
1. drobná svietiaca čiastočka rozžeravenej látky: z vatry lietajú i-y; elektrická i. elektr. výboj;
pren.: i-y hnevu (v očiach); bojová i.
2. náznak niečoho (, čo je schopné rastu): i. nádeje, života
3. vynachádzavosť, dômyselnosť, vzlet: básnická i.; hra bez i-y
● oči ako i-y žiarivé; bystré; mať i-u byť mimoriadne schopný (v umel., ved. ap. činnosti); z malej i-y veľký oheň býva;
iskrový príd. k 1: i. výboj;
iskrička -y -čiek, iskierka -y -rok ž. zdrob.
iskra -ry iskier ž.
iskra1 -ry iskier ž. 1. ▶ drobná svietiaca čiastočka oddelená od horiacej al. rozžeravenej hmoty: žeravá i.; spŕška, ohňostroj iskier; z ohňa lietajú iskry; i. sa vznietila; úlet iskier z komína; kresať iskry z kameňa; spod podkovičiek koní vyletovali roje iskier; Marcel nemohol iskrou trafiť koniec slamky, trieskal kameňmi, iskry sa menili na blesky. [D. Dušek] □ eltech. elektrická iskra záblesk, ktorý sprevádza elektrický výboj v plynnom prostredí pri prekročení jeho elektrickej pevnosti; tech. lapač iskier bezpečnostné zariadenie zabraňujúce úletu iskier z komína □ hádzať iskry iskriť 2. poet. ▶ svetelný záblesk podobný svietiacej čiastočke, iskre: iskry rosy, snehu, drahokamov; sklená miska na svetle hádže iskry; pren. zlá i. v očiach zlovestný pohľad 3. ▶ náznak, prejav niečoho vznikajúceho, čo je schopné ďalšieho rastu: i. dôvery, nádeje; roznietiť iskru hnevu zburcovať, rozhnevať niekoho; zažať srdce iskrou nenávisti; prebudiť v niekom iskru lásky, priateľstva, vášne; Smiech sa mi vylial z pľúc. V očiach mám iskry šibalstva. [LT 1997] 4. ▶ schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a reagovať; syn. duchaplnosť, vynachádzavosť, dôvtip, dômyselnosť: básnická i. básnické nadanie; mužstvu chýba i.; mať iskru ↗ i fraz.; verš srší iskrami vtipu; ľudia nadaní božskou iskrou tvorenia; program je zostavený bez záujmu a iskry; Do mesiaca nebolo v dedine človeka, s ktorým by sa nebol rozprával. Bola v ňom iskra. [P. Karvaš] ◘ fraz. dievča ako iskra živé, temperamentné; oči ako iskry žiarivé, bystré; hodiť iskru do slamy a) vyvolať hádku b) nadchnúť niekoho niečím; [niekde, medzi niekým] lietali iskry situácia bola napätá, vyostrená, konfliktná; mať iskru byť niečím zaujímavý, príťažlivý, mať šarm; niet v ňom ani iskry života nič ho nenadchne, nezaujme; preskočila [medzi nimi] iskra zapáčili sa jeden druhému; stratiť iskru prestať byť zaujímavý, príťažlivý; vykresať iskru niečoho podnietiť, vyvolať, prebudiť (tvorivé schopnosti a pod.); z očí mu sršia iskry veľmi sa hnevá ◘ parem. dobre je zavčasu iskru udusiť včas zabrániť vzniku hádky, konfliktu, hnevu a pod.; kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí kto raz na niečo doplatil, neskôr je až príliš opatrný; z malej iskry veľký oheň býva aj maličkosť môže vyvolať veľké následky ▷ iskrička1 -ky -čiek, iskierka -ky -rok ž. zdrob.: iskričky vody vyschli na vzduchu; svetelné iskričky prekĺzli cez záplavu bohatých vlasov; iskierka pochybnosti, obdivu, nádeje; pren. v očiach sa jej roztancovalo tisíce iskierok ◘ fraz. iskierka života [tlela, držala sa, ostala v niekom] bol blízko smrti, ale ešte žil ▷ iskieročka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: A pod lipkou a nad lipkou iskieročka, skadiaľže si, moja milá frajerôčka. [ľudová pieseň]
iskra2 -ry iskier, iskrička2 -ky -čiek ž. ▶ (za socializmu) dieťa vo veku od 6 do 9 rokov pripravujúce sa na vstup do pionierskej organizácie: pionieri a iskry; oddiel iskričiek; Keď som sa stala iskričkou, moja mama sa potešila, že jej budem pomáhať. [Vč 1971]
dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtip • ostrovtip: vynikať ostrovtipom • dôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosť • dômyselnosť • dômysel (Kukučín) • duchaplnosť: duchaplnosť odpovede • vtipnosť: vtipnosť postrehu • vtip: ukázal vtip pri riešení problému • bystrosť: bol známy svojou bystrosťou • kniž. bystrozrak • poet.: bystroumnosť • bystroum • ostroum • bystrota • pohotovosť: rozprávačská pohotovosť • vynachádzavosť • vynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známa • hovor. fígeľ: pomáhať si fígľom • hovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľom • hovor. expr. chochmes: mať chochmes • hovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikom • esprit: francúzsky esprit • iskra • kniž. invencia: umelecká invencia
iskra 1. p. dôvtip 2. p. náznak
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
iskra, -y, -kier ž.
1. drobná svietiaca čiastočka odlúčená od horiacej al. rozžeravenej hmoty: žeravá i.; i-y sa sypú, lietajú, sršia, padajú, preskakujú, praskajú; sršať i-ami; sypať, hádzať, kresať i-y; el. tech. elektrická i. svetelný úkaz, ktorým sa vyrovnáva napätie v plynnom prostredí; vybíjanie napätia i-ou
● oči ako iskry bystré, iskrivé; dievča ako i. bystré, ohnivé; z očí mu sršia i-y hnevu od hnevu sa mu blýskajú oči; oči sypú jej iskry (Tim.) blýskajú sa, iskria; (i) z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) z malých príčin môžu byť veľké následky;
2. bás. svetelný záblesk podobný iskre: i-y drahokamov; i-y snehu; i-y rosy (Tim.); i. vína;
3. niečo ešte v zárodku al. nepatrné, ale schopné ďalšieho vzrastu: i. poézie, rozumu, ducha; roznietiť, vzbudiť, zapáliť i-u nádeje, lásky, súcitu, hnevu, pochybností; svitla mi i. nádeje; básnická i. básnické nadanie; bás. božská i. mimoriadne nadanie, obyč. umelecké; i. života, nádeje, lásky zhasína, stráca sa, vyhasla
● niet v ňom ani i-y života nežije;
4. expr. zried. oslovenie drahej bytosti, miláčik: Doma, dieťatko, doma, iskra moja, opakovala ňaňa. (Vans.);
iskrový príd. k 1, 2: tech. i. výboj, i-á skúška ktorou sa zisťuje druh ocele;
iskrička, -y, -čiek i iskierka, -y, -rok ž. zdrob., obyč. expr.
1. malá iskra
● niet v ňom i-y života a) o mŕtvom, b) o apatickom, neživom človeku; V kútiku srdca mu blikotala iskierka nádeje (Mor.) slabo dúfal; niet v ňom dobrej iskierky je zlý, podlý;
2. ľud. lúčny kvet sedmokráska;
iskieročka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
iskra ž. 1. malá svietiaca čiastočka odlúčená od žeravej al. horiacej hmoty: Slamenná strecha sa zapáli aj od iskri (Návojovce TOP); Také iskri s teho okna lítali! (Vištuk MOD); Tag bil po tim źeľeźe, až iskri davalo (Dl. Lúka BAR) F. z malé iskri velkí ohen bívá (Rochovce ROŽ) - z malých príčin môžu byť veľké následky; dziéfča jako iskra (Bošáca TRČ) - pekné 2. svetelný záblesk podobný iskre: Čisté víno má iskru, svící sa (Vinosady MOD)
iskra [(j)i-] ž 1. drobná rozžeravená čiastočka hmoty: tak nan rubaly, že yskry od sekerek yssly (TRENČÍN 1654); gyskru wykresati, wybiti (KS 1763); x. pren wipresstowali gse giskri z očú (PT 1778) záblesky hnevu 2. zárodok niečoho abstraktného: giskra falessneho a podwodneho včenj (FP 1744); plamen srdce a izkri wjry (VP 1764); -ový príd: favillaceus: giskrovy (LD 18. st) L. ohniwy kameň, yzkrowy kameň (KS 1763) kremeň; iskrička, iskierka [-é-], iskieročka [-éreč] dem k 1: počiteg w ohnj yskričky (SK 1697); scintillula: gjskérka, gjskrička (KS 1763); yskerečka naprotiwa slunci (MS 1758); k 2: giskrička dobreho rozumu (FP 1744); iskerka čtnosti (SJ 18. st); yskerečka dobreho a zdraweho rozumu (MK 18. st)