Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

iskra -y -kier ž.

1. drobná svietiaca čiastočka rozžeravenej látky: z vatry lietajú i-y; elektrická i. elektr. výboj;

pren.: i-y hnevu (v očiach); bojová i.

2. náznak niečoho (, čo je schopné rastu): i. nádeje, života

3. vynachádzavosť, dômyselnosť, vzlet: básnická i.; hra bez i-y

oči ako i-y žiarivé; bystré; mať i-u byť mimoriadne schopný (v umel., ved. ap. činnosti); z malej i-y veľký oheň býva;

iskrový príd. k 1: i. výboj;

iskrička -y -čiek, iskierka -y -rok ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
iskra ‑y ‑kier ž.; iskrový

iskra -ry iskier ž.

iskra1 -ry iskier ž. 1. ▶ drobná svietiaca čiastočka oddelená od horiacej al. rozžeravenej hmoty: žeravá i.; spŕška, ohňostroj iskier; z ohňa lietajú iskry; i. sa vznietila; úlet iskier z komína; kresať iskry z kameňa; spod podkovičiek koní vyletovali roje iskier; Marcel nemohol iskrou trafiť koniec slamky, trieskal kameňmi, iskry sa menili na blesky. [D. Dušek]eltech. elektrická iskra záblesk, ktorý sprevádza elektrický výboj v plynnom prostredí pri prekročení jeho elektrickej pevnosti; tech. lapač iskier bezpečnostné zariadenie zabraňujúce úletu iskier z komína □ hádzať iskry iskriť
2. poet. ▶ svetelný záblesk podobný svietiacej čiastočke, iskre: iskry rosy, snehu, drahokamov; sklená miska na svetle hádže iskry; pren. zlá i. v očiach zlovestný pohľad
3.náznak, prejav niečoho vznikajúceho, čo je schopné ďalšieho rastu: i. dôvery, nádeje; roznietiť iskru hnevu zburcovať, rozhnevať niekoho; zažať srdce iskrou nenávisti; prebudiť v niekom iskru lásky, priateľstva, vášne; Smiech sa mi vylial z pľúc. V očiach mám iskry šibalstva. [LT 1997]
4. ▶ schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a reagovať; syn. duchaplnosť, vynachádzavosť, dôvtip, dômyselnosť: básnická i. básnické nadanie; mužstvu chýba i.; mať iskrui fraz.; verš srší iskrami vtipu; ľudia nadaní božskou iskrou tvorenia; program je zostavený bez záujmu a iskry; Do mesiaca nebolo v dedine človeka, s ktorým by sa nebol rozprával. Bola v ňom iskra. [P. Karvaš]
fraz. dievča ako iskra živé, temperamentné; oči ako iskry žiarivé, bystré; hodiť iskru do slamy a) vyvolať hádku b) nadchnúť niekoho niečím; [niekde, medzi niekým] lietali iskry situácia bola napätá, vyostrená, konfliktná; mať iskru byť niečím zaujímavý, príťažlivý, mať šarm; niet v ňom ani iskry života nič ho nenadchne, nezaujme; preskočila [medzi nimi] iskra zapáčili sa jeden druhému; stratiť iskru prestať byť zaujímavý, príťažlivý; vykresať iskru niečoho podnietiť, vyvolať, prebudiť (tvorivé schopnosti a pod.); z očí mu sršia iskry veľmi sa hnevá ◘ parem. dobre je zavčasu iskru udusiť včas zabrániť vzniku hádky, konfliktu, hnevu a pod.; kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí kto raz na niečo doplatil, neskôr je až príliš opatrný; z malej iskry veľký oheň býva aj maličkosť môže vyvolať veľké následky
iskrička1 -ky -čiek, iskierka -ky -rok ž. zdrob.: iskričky vody vyschli na vzduchu; svetelné iskričky prekĺzli cez záplavu bohatých vlasov; iskierka pochybnosti, obdivu, nádeje; pren. v očiach sa jej roztancovalo tisíce iskierokfraz. iskierka života [tlela, držala sa, ostala v niekom] bol blízko smrti, ale ešte žil ▷ iskieročka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: A pod lipkou a nad lipkou iskieročka, skadiaľže si, moja milá frajerôčka. [ľudová pieseň]


iskra2 -ry iskier, iskrička2 -ky -čiek ž. ▶ (za socializmu) dieťa vo veku od 6 do 9 rokov pripravujúce sa na vstup do pionierskej organizácie: pionieri a iskry; oddiel iskričiek; Keď som sa stala iskričkou, moja mama sa potešila, že jej budem pomáhať. [Vč 1971]

dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtipostrovtip: vynikať ostrovtipomdôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosťdômyselnosťdômysel (Kukučín)duchaplnosť: duchaplnosť odpovedevtipnosť: vtipnosť postrehuvtip: ukázal vtip pri riešení problémubystrosť: bol známy svojou bystrosťoukniž. bystrozrakpoet.: bystroumnosťbystroumostroumbystrotapohotovosť: rozprávačská pohotovosťvynachádzavosťvynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známahovor. fígeľ: pomáhať si fígľomhovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľomhovor. expr. chochmes: mať chochmeshovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikomesprit: francúzsky espritiskrakniž. invencia: umelecká invencia


iskra 1. p. dôvtip 2. p. náznak


náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

iskra, -y, -kier ž.

1. drobná svietiaca čiastočka odlúčená od horiacej al. rozžeravenej hmoty: žeravá i.; i-y sa sypú, lietajú, sršia, padajú, preskakujú, praskajú; sršať i-ami; sypať, hádzať, kresať i-y; el. tech. elektrická i. svetelný úkaz, ktorým sa vyrovnáva napätie v plynnom prostredí; vybíjanie napätia i-ou

oči ako iskry bystré, iskrivé; dievča ako i. bystré, ohnivé; z očí mu sršia i-y hnevu od hnevu sa mu blýskajú oči; oči sypú jej iskry (Tim.) blýskajú sa, iskria; (i) z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) z malých príčin môžu byť veľké následky;

2. bás. svetelný záblesk podobný iskre: i-y drahokamov; i-y snehu; i-y rosy (Tim.); i. vína;

3. niečo ešte v zárodku al. nepatrné, ale schopné ďalšieho vzrastu: i. poézie, rozumu, ducha; roznietiť, vzbudiť, zapáliť i-u nádeje, lásky, súcitu, hnevu, pochybností; svitla mi i. nádeje; básnická i. básnické nadanie; bás. božská i. mimoriadne nadanie, obyč. umelecké; i. života, nádeje, lásky zhasína, stráca sa, vyhasla

niet v ňom ani i-y života nežije;

4. expr. zried. oslovenie drahej bytosti, miláčik: Doma, dieťatko, doma, iskra moja, opakovala ňaňa. (Vans.);

iskrový príd. k 1, 2: tech. i. výboj, i-á skúška ktorou sa zisťuje druh ocele;

iskrička, -y, -čiek i iskierka, -y, -rok ž. zdrob., obyč. expr.

1. malá iskra

niet v ňom i-y života a) o mŕtvom, b) o apatickom, neživom človeku; V kútiku srdca mu blikotala iskierka nádeje (Mor.) slabo dúfal; niet v ňom dobrej iskierky je zlý, podlý;

2. ľud. lúčny kvet sedmokráska;

iskieročka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

iskra ž.
1. malá svietiaca čiastočka odlúčená od žeravej al. horiacej hmoty: Slamenná strecha sa zapáli aj od iskri (Návojovce TOP); Také iskri s teho okna lítali! (Vištuk MOD); Tag bil po tim źeľeźe, až iskri davalo (Dl. Lúka BAR)
F. z malé iskri velkí ohen bívá (Rochovce ROŽ) - z malých príčin môžu byť veľké následky; dziéfča jako iskra (Bošáca TRČ) - pekné
2. svetelný záblesk podobný iskre: Čisté víno má iskru, svící sa (Vinosady MOD)

iskra [(j)i-] ž
1. drobná rozžeravená čiastočka hmoty: tak nan rubaly, že yskry od sekerek yssly (TRENČÍN 1654); gyskru wykresati, wybiti (KS 1763);
x. pren wipresstowali gse giskri z očú (PT 1778) záblesky hnevu
2. zárodok niečoho abstraktného: giskra falessneho a podwodneho včenj (FP 1744); plamen srdce a izkri wjry (VP 1764); -ový príd: favillaceus: giskrovy (LD 18. st)
L. ohniwy kameň, yzkrowy kameň (KS 1763) kremeň; iskrička, iskierka [-é-], iskieročka [-éreč] dem k 1: počiteg w ohnj yskričky (SK 1697); scintillula: gjskérka, gjskrička (KS 1763); yskerečka naprotiwa slunci (MS 1758); k 2: giskrička dobreho rozumu (FP 1744); iskerka čtnosti (SJ 18. st); yskerečka dobreho a zdraweho rozumu (MK 18. st)

Iskra Iskra
iskra
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) iskra
G (bez) iskry
D (k) iskre
A (vidím) iskru
L (o) iskre
I (s) iskrou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) iskry
G (bez) iskier
D (k) iskrám
A (vidím) iskry
L (o) iskrách
I (s) iskrami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ISKRA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 147×, celkový počet lokalít: 50, najčastejšie výskyty v lokalitách:
VÍŤAZ, okr. PREŠOV – 17×;
TVRDOŠÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 10×;
KRÁSNA HÔRKA (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 9×;
SLOVENSKÁ ĽUPČA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 9×;
MEDVEDZIE (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 7×;
PONICKÁ LEHÔTKA (obec PONIKY), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 7×;
VALASKÁ BELÁ, okr. PRIEVIDZA – 7×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 6×;
ŠIROKÉ, okr. PREŠOV – 4×;
KÁTOV, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

vystavené elektrickej iskre sont exposés à une étincelle électrique

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu