irónia -ie ž.
1. výsmech vyjadrený použitím slova, vety ap. v opačnom význame: jemná, skrytá i.; postrehnúť v hlase i-iu
2. čo pôsobí opačne, ako sa očakáva: i. činu, i. života, osudu;
ironický príd. posmešný, výsmešný, uštipačný; svedčiaci o tom: i-á poznámka; i. človek používajúci iróniu; i. tón, úsmev;
ironicky prísl.: i. hovoriť;
ironickosť -i ž.
ironický [-n-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
ironicky [-n-] 2. st. -kejšie prísl.
ironický [-n-] -ká -ké 2. st. -kejší príd. ▶ ktorý (rád) používa iróniu, výsmech; ktorý je založený na irónii; ktorý vyjadruje iróniu; svedčiaci o tom; syn. výsmešný, posmešný, posmievačný: i. človek používajúci iróniu; i. glosátor a kritik života; i. vtip; i. tón v hlase; i. štýl vyjadrovania; ironická poznámka, narážka; trpko i. nádych, podtext filmu; slová podfarbené ironickým úsmevom; nebuď taká ironická!; jeho reč bola čoraz ironickejšia a úsečnejšia
ironicky [-n-] 2. st. -kejšie prísl. ▶ s istou mierou irónie, výsmechu; prostredníctvom irónie; ironickým, výsmešným spôsobom; syn. výsmešne, posmešne, posmievačne: i. ladený román; i. štipľavá poznámka; i. britká konverzácia; ironickejšie sfarbené slová; i. sa pousmiať; i. hovoriť, poznamenať; vyjadrovať sa i.; myslel si to vážne alebo i.?
ironický príd. k irónia, k ironik, posmešný, výsmešný, uštipačný, zádrapčivý: i-é slová; lingv. i-é použitie slova v opačnom zmysle;
ironicky prísl.;
ironickosť -ti ž.
ironický ktorý rád ironizuje; ktorý je založený na irónii; ktorý vyjadruje iróniu, výsmech • posmešný • posmievačný • výsmešný: ironický, posmešný, posmievačný človek; ironické, výsmešné slová • uštipačný • štipľavý • pren.: pichľavý • bodavý: bola zvyknutá na uštipačné, štipľavé, pichľavé poznámky okolia • sarkastický (kruto výsmešný): sarkastický humor
posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech • posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváre • posmechársky • posmeškársky • posmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriaceho • ironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámka • uštipačný • štipľavý • pren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slová • výsmešný • vysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľady • satirický (ostro posmešný) • zastar. úsmešný (Kalinčiak) • expr.: mefistofelovský • mefistovský
výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu • posmešný: výsmešné, posmešné reči • posmievačný • ironický • uštipačný • pichľavý • štipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámky • satirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačka • sarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritika • karikatúrny • karikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho al. niečoho s cieľom dosiahnuť komický al. satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiam • parodický • kniž. persiflážny
ironický príd. posmešný, uštipačný: i. úsmev, i. výraz tváre, i-é poznámky;
ironicky prísl.: i. sa usmievať, rozprávať;
ironickosť i ironičnosť, -ti ž.