irónia -ie ž.
1. výsmech vyjadrený použitím slova, vety ap. v opačnom význame: jemná, skrytá i.; postrehnúť v hlase i-iu
2. čo pôsobí opačne, ako sa očakáva: i. činu, i. života, osudu;
ironický príd. posmešný, výsmešný, uštipačný; svedčiaci o tom: i-á poznámka; i. človek používajúci iróniu; i. tón, úsmev;
ironicky prísl.: i. hovoriť;
ironickosť -i ž.
irónia -ie ž. ‹l < g›
1. jemný výsmech al. vtipné vyjadrenie obyčajne opakom toho, čo sa mieni: jemná, štipľavá, krutá i.
2. čo pôsobí ako výsmech, výsmech: i. osudu
irónia p. výsmech
výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž
irónia, -ie ž. skrytý posmech vyjadrený obyč. jemným vtipom; v štylistike spôsob vyjadrenia, pri ktorom úmyselne tvrdíme opak toho, čo myslíme, al. používame slová opačného významu: skrytá, jemná, ľahká, trpká, jedovatá i.
● i. osudu zhoda okolností, ktorých výsledok je opakom toho, čo si človek želá
(jedna) irónia; (bez) irónie; (k) irónii; (vidím) iróniu; (ó) irónia!; (o) irónii; (s) iróniou;
(tri) irónie; (bez) irónií; (k) iróniám; (vidím) irónie; (ó) irónie!; (o) iróniách; (s) iróniami;