irónia -ie ž.
1. výsmech vyjadrený použitím slova, vety ap. v opačnom význame: jemná, skrytá i.; postrehnúť v hlase i-iu
2. čo pôsobí opačne, ako sa očakáva: i. činu, i. života, osudu;
ironický príd. posmešný, výsmešný, uštipačný; svedčiaci o tom: i-á poznámka; i. človek používajúci iróniu; i. tón, úsmev;
ironicky prísl.: i. hovoriť;
ironickosť -i ž.
irónia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
irónia [-n-] -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ vtipné hodnotenie skutočnosti slovom, vetou a pod. v opačnom význame, významový posun medzi doslovným a skutočným významom výpovede, (skrytý) jemný výsmech; spôsob takéhoto vyjadrovania: skrytá, štipľavá, trpká i.; i. a sebairónia; štipka, značná dávka irónie; poviedka s prvkami irónie; myslím to úplne bez irónie; postrehnúť u niekoho iróniu v hlase; povedať niečo s nádychom irónie; mať zmysel pre iróniu; Videl, že otec touto žoviálnou iróniou zakrýva rozpačitosť, ak nie sklamanie. [V. Mináč]; Potľapkajú Vás priateľsky po pleci a s iróniou provokatéra sa Vám prihovoria. [M. Zelinka] 2. ▶ čo pôsobí opačne, ako sa predpokladá, očakáva: i. života, dejín; aká i.!; aká i. bolo celé jeho snaženie ◘ fraz. irónia osudu zhoda okolností, ktorých výsledok je opakom toho, čo si človek želá
irónia -ie ž. ‹l < g›
1. jemný výsmech al. vtipné vyjadrenie obyčajne opakom toho, čo sa mieni: jemná, štipľavá, krutá i.
2. čo pôsobí ako výsmech, výsmech: i. osudu
irónia p. výsmech
výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž
irónia, -ie ž. skrytý posmech vyjadrený obyč. jemným vtipom; v štylistike spôsob vyjadrenia, pri ktorom úmyselne tvrdíme opak toho, čo myslíme, al. používame slová opačného významu: skrytá, jemná, ľahká, trpká, jedovatá i.
● i. osudu zhoda okolností, ktorých výsledok je opakom toho, čo si človek želá
irónia ž gr/lat výsmešné použitie slov na vyjadrenie opačného významu: inversio oratoria: ironia (KS 1763)