interval -u L -e mn. -y m. úsek (času, miesta) medzi dvoma javmi, bodmi: minútový i., striedať sa v pravidelných i-och; hud. tónový i. výškový rozdiel 2 tónov;
intervalový príd.
interval -u m. ‹l›
1. časový, zriedkavo miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera: časový i.; mat. množina všetkých reálnych čísel ležiacich medzi dvoma danými číslami: uzavretý, otvorený i.; neobmedzený i.; hud. výškový pomer dvoch tónov zaznievajúcich súčasne al. následne
2. (v metrológii) referenčný i. tolerančné pole sprievodných veličín pri meraní danej veličiny; krajný i. rozdiel najväčšej a najmenšej indikácie meradla;
intervalový príd.: šport. i. tréning s pravidelným striedaním väčšieho a menšieho telesného zaťaženia
interval časový al. miestny úsek medzi dvoma javmi, bodmi • medzera: vlaky chodia v hodinových intervaloch, medzerách • prestávka • pauza (časový úsek): prestávka v divadle • vzdialenosť (miestny úsek): vzdialenosť medzi autami sa skracovala • fáza: fázy výrobného procesu
medziobdobie kratší, prechodný úsek medzi dvoma obdobiami • zried. medzičas: všetci verili, že čoskoro pominie to dusné medziobdobie, ten dusný medzičas • interval: interval medzi vojnami
interval, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. časová al. miestna medzera, prestávka, vzdialenosť: časový i.; niečo sa opakuje v pravidelných i-och;
2. hud. výškový rozdiel dvoch tónov: tónový i.;
(jeden) interval; (bez) intervalu; (k) intervalu; (vidím) interval; (ó) interval!; (o) intervale; (s) intervalom;
(štyri) intervaly; (bez) intervalov; (k) intervalom; (vidím) intervaly; (ó) intervaly!; (o) intervaloch; (s) intervalmi;