interpretačne [-t-] prísl. 1. ▶ z hľadiska interpretácie, spôsobu podania, predvedenia hudobnej skladby al. iného umeleckého diela: i. náročná skladba; i. dobre zvládnutá choreografia; i. vyspelí muzikanti; orchester sa zdokonalil umelecky aj i. 2. odb. ▶ z hľadiska interpretácie, výkladu niečoho: i. neprebádaná problematika; i. orientované sondy do literatúry; Emblém v podobe papierovej loďky môže nadobúdať interpretačne rôznorodé významy. [DF 2002]
interpretácia -ie ž. ‹l› odb.
1. vysvetlenie (textu), výklad: i. staroslovien. textu; rozličné i-ie historickej udalosti; práv. výklad právnych ustanovení, objasnenie zmyslu zákona; log. i. teórie akékoľvek udelenie významov písmenám v axiómach formalizovanej teórie, po ktorom sa každá axióma stane pravdivou al. nepravdivou; sociol. i. snímok vyhodnotenie fotogrametrických snímok z hľadiska sémantickej náplne
2. umel. hercovo stvárnenie divadelnej, filmovej a pod. úlohy al. podanie skladby výkonným umelcom (interpretom);
interpretačný príd.: i-é umenie; výp. tech. i. jazyk programovací jazyk na zápis textov;
interpretačne prísl.
interpretácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. výklad, objasňovanie, vysvetľovanie, rozbor: i. textu, zákonov;
2. spôsob podania, stvárnenia umeleckého diela, najmä hudobného, tanečného, al. hereckej úlohy, prednes: i. ľudových piesní a tancov, i. Beethovena, Hamleta; scénická i.; hra v interpretácii členov Národného divadla;
interpretačný príd.: i-é prostriedky, i-é umenie;