Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

intenzívny príd. silný, veľký, účinný: i. zápach, i-a bolesť, činnosť; ekon. i-e hospodárstvo založené na lepšom využívaní surovín, strojov, práce ap., op. extenzívne;

intenzívne prísl.: i. študovať, prežívať;

intenzívnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
intenzívny; intenzívne prísl.; intenzívnosť ‑i ž.

intenzívny [-t-] -na -ne 2. st. -nejší príd. 1. ▶ majúci veľkú intenzitu, silu, účinnosť; veľmi výrazne sa prejavujúci, veľký, silný: i. tlak; intenzívne zrážky výdatné; intenzívne svetlo ostré; buľvy repy intenzívnej tmavočervenej farby výraznej; cítiť intenzívnu bolesť veľkú, prudkú; Aj v izbe vnímal intenzívnu sladkastú vôňu, čo ho prekvapila v predsieni. [P. Holka]; Najintenzívnejšie nápory na svoju mládeneckú voľnosť zažíval Ondrej práve na pracovisku. [I. Habaj]
2. ▶ vyznačujúci sa veľkou aktivitou, výkonnosťou, mimoriadnym úsilím v činnosti, usilovný, horlivý: i. výskum sústredený; i. spôsob využívania pôdy; intenzívne štúdium; intenzívne pátranie; intenzívne využívanie možností rekreácie; Po viacerých dňoch intenzívneho rozjímania dosiahol dokonalé poznanie. [A. Hykisch]; Aj púšť žije intenzívnym životom. [NP 1987]lek. jednotka intenzívnej starostlivosti špecializované oddelenie v nemocnici pre pacientov s kritickým zdravotným stavom, skr. JIS

intenzívny príd. majúci veľkú intenzitu, silný, veľký, mohutný, usilovný, účinný: i-a výroba; i. rozvoj národného hospodárstva; i. pocit; lek. jednotka i-ej starostlivosti; fyz. i-a veličina transdynamická veličina nezávisiaca od množstva látky (op. extenzívna); marx. ekon. i-e hospodárenie založené na dokonalejšej technike, lepšej organizácii výroby, zvyšujúce produktivitu práce a dosahujúce maximálne výnosy (op. extenzívne); lingv. i-e sloveso intenzívum;

intenzívne prísl.;

intenzívnosť -ti ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


intenzívny p. silný 2, veľký 1


mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silnýveľký: mocný, silný, veľký panovníkdespotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládcavplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasommohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vodystatnýrobustnýhodnýurastenýsvalovitýsvalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievkachlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvárizdatnýhovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládežpevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hraduveľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odporhrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohyprudkýintenzívnyvýdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľrýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôňexpr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuknezdolnýnepremožiteľnýnezdolateľnýneochvejnýnezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľaexpr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičkyexpr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinnýpôsobivýsilný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slováneodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbuveľký: mať na niekoho veľký vplyv


omračujúci 1. ktorý svojou intenzitou spôsobuje stratu vedomia • silnýveľkýintenzívny: omračujúci, silný úder; cítiť veľkú, intenzívnu bolesťprenikavýostrý (ktorý omračuje zmysly): prenikavý, ostrý zápach

2. p. prekvapujúci


ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


sústredený 1. ktorý je zhromaždený na jednom mieste, v jednom bode • koncentrovaný: sústredený, koncentrovaný chov; sústredená, koncentrovaná výroba

2. ktorý je v dobrej psychickej kondícii, pripravený dobre vnímať (zmyslami, rozumom); ktorý je intenzívne zameraný na nejaký presný cieľ, činnosť (op. nesústredený, rozptýlený) • koncentrovaný (op. nekoncentrovaný): sústredená, koncentrovaná myseľ; byť sústredený, koncentrovaný na skúškupozorný (so zameranou pozornosťou; op. nepozorný): byť na hodinách sústredený, pozornýnapätýnapnutýintenzívnyúporný (so zvýšenou sústredenosťou): napätý, napnutý pohľad; zastihli ho pri intenzívnom, úpornom premýšľaníuprenýupretý (sústredený na jedno miesto, na istú vec; o zraku)


sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

intenzívny príd. silný, mohutný, účinný: i-a práca, i-a bolesť, i. cit, i-a farba; i-e poľnohospodárstvo spočívajúce na veľkých investíciách a na využití maximálnych možností, takže prírodný činiteľ je až na druhom mieste;

intenzívne prísl.: i. pracovať, myslieť, prežívať niečo;

intenzívnosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

intenzívny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) intenzívny; (bez) intenzívneho; (k) intenzívnemu; (vidím) intenzívneho; (o) intenzívnom; (s) intenzívnym;

(traja) intenzívni; (bez) intenzívnych; (k) intenzívnym; (vidím) intenzívnych; (o) intenzívnych; (s) intenzívnymi;


(jeden) intenzívnejší; (bez) intenzívnejšieho; (k) intenzívnejšiemu; (vidím) intenzívnejšieho; (o) intenzívnejšom; (s) intenzívnejším;

(štyria) intenzívnejší; (bez) intenzívnejších; (k) intenzívnejším; (vidím) intenzívnejších; (o) intenzívnejších; (s) intenzívnejšími;


(jeden) najintenzívnejší; (bez) najintenzívnejšieho; (k) najintenzívnejšiemu; (vidím) najintenzívnejšieho; (o) najintenzívnejšom; (s) najintenzívnejším;

(dvaja) najintenzívnejší; (bez) najintenzívnejších; (k) najintenzívnejším; (vidím) najintenzívnejších; (o) najintenzívnejších; (s) najintenzívnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) intenzívny; (bez) intenzívneho; (k) intenzívnemu; (vidím) intenzívny; (o) intenzívnom; (s) intenzívnym;

(tri) intenzívne; (bez) intenzívnych; (k) intenzívnym; (vidím) intenzívne; (o) intenzívnych; (s) intenzívnymi;


(jeden) intenzívnejší; (bez) intenzívnejšieho; (k) intenzívnejšiemu; (vidím) intenzívnejší; (o) intenzívnejšom; (s) intenzívnejším;

(dva) intenzívnejšie; (bez) intenzívnejších; (k) intenzívnejším; (vidím) intenzívnejšie; (o) intenzívnejších; (s) intenzívnejšími;


(jeden) najintenzívnejší; (bez) najintenzívnejšieho; (k) najintenzívnejšiemu; (vidím) najintenzívnejší; (o) najintenzívnejšom; (s) najintenzívnejším;

(štyri) najintenzívnejšie; (bez) najintenzívnejších; (k) najintenzívnejším; (vidím) najintenzívnejšie; (o) najintenzívnejších; (s) najintenzívnejšími;


ženský rod

(jedna) intenzívna; (bez) intenzívnej; (k) intenzívnej; (vidím) intenzívnu; (o) intenzívnej; (s) intenzívnou;

(štyri) intenzívne; (bez) intenzívnych; (k) intenzívnym; (vidím) intenzívne; (o) intenzívnych; (s) intenzívnymi;


(jedna) intenzívnejšia; (bez) intenzívnejšej; (k) intenzívnejšej; (vidím) intenzívnejšiu; (o) intenzívnejšej; (s) intenzívnejšou;

(dve) intenzívnejšie; (bez) intenzívnejších; (k) intenzívnejším; (vidím) intenzívnejšie; (o) intenzívnejších; (s) intenzívnejšími;


(jedna) najintenzívnejšia; (bez) najintenzívnejšej; (k) najintenzívnejšej; (vidím) najintenzívnejšiu; (o) najintenzívnejšej; (s) najintenzívnejšou;

(štyri) najintenzívnejšie; (bez) najintenzívnejších; (k) najintenzívnejším; (vidím) najintenzívnejšie; (o) najintenzívnejších; (s) najintenzívnejšími;


stredný rod

(jedno) intenzívne; (bez) intenzívneho; (k) intenzívnemu; (vidím) intenzívne; (o) intenzívnom; (s) intenzívnym;

(dve) intenzívne; (bez) intenzívnych; (k) intenzívnym; (vidím) intenzívne; (o) intenzívnych; (s) intenzívnymi;


(jedno) intenzívnejšie; (bez) intenzívnejšieho; (k) intenzívnejšiemu; (vidím) intenzívnejšie; (o) intenzívnejšom; (s) intenzívnejším;

(tri) intenzívnejšie; (bez) intenzívnejších; (k) intenzívnejším; (vidím) intenzívnejšie; (o) intenzívnejších; (s) intenzívnejšími;


(jedno) najintenzívnejšie; (bez) najintenzívnejšieho; (k) najintenzívnejšiemu; (vidím) najintenzívnejšie; (o) najintenzívnejšom; (s) najintenzívnejším;

(tri) najintenzívnejšie; (bez) najintenzívnejších; (k) najintenzívnejším; (vidím) najintenzívnejšie; (o) najintenzívnejších; (s) najintenzívnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

intenzívny: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor