intímny príd.
1. dôverný (význ. 2): i. priateľ, i. vzťah; i-e prostredie familiárne; i. pomer ľúbostný
2. súkromný (význ. 2): i. život, i-a lyrika subjektívna;
intímne prísl.: i. blízky; i. sa poznať;
intímnosť -i ž. intimita (význ. 1, 2)
intímne [-t-] 2. st. -nejšie prísl.
intímne [-t-] 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ z hľadiska osobného charakteru, intimity, citového prežívania a vyjadrenia; syn. osobne, dôverne: svet i. spriaznených ľudských bytostí; intímnejšie ladená lyrika; byť i. spätý s rodiskom 2. ▶ osobným, intímnym spôsobom, založeným na telesnej blízkosti, pohlavne; syn. sexuálne: i. blízky človek; i. žiť; i. sa niekoho dotýkať; i. sa stýkať so ženatými mužmi; poznať sa s niekým intímnejšie 3. ▶ vytvárajúc osobný, intímny charakter, súkromie niečoho: i. osvetlená miestnosť; i. tlmené svetlá reflektorov; Tie krásne tepané mreže intímne oddeľovali box od susedných dvoch boxov a od miestnosti. [J. Bodenek] 4. ▶ veľmi podrobne, do detailov; dobre, dokonale: i. poznať dejiny národa; intímnejšie sa skamarátiť s klasickým tancom
intímny príd. ‹l›
1. dôverný, (dôverne) priateľský, (úzko) súkromný
2. telesne al. sexuálne blízky, dôverný: i. styk;
intímne prísl.
1. dôverný, blízky, srdečný: i. priateľ, i-e priateľstvo, i. vzťah, i-e styky, i-e prostredie; i. rodinný kruh; mať i. pomer ľúbostný; i-e svetlo, osvetlenie tlmené, diskrétne;
2. súkromný, osobný: i. život; i-a poézia, lyrika ktorej predmetom je vnútorný, citový život básnika;
intímne prísl.;
intímnosť, -ti ž.
1. dôvernosť, srdečnosť, blízkosť;
2. (obyč. v mn. č.) dôverné, súkromné, tajné veci, intimity