iniciatíva -y -tív ž.
1. začiatočný podnet na činnosť: urobiť z vlastnej i-y, vyjsť s i-ou
2. podnikavosť, činorodosť: tvorivá, pracovná i.
3. obyč. mn. iniciatívy skupina ľudí usilujúca sa presadiť v spoločnosti isté názory: ekologické, občianske i-y;
iniciatívny príd.: i. návrh; i. pracovník, i. prístup;
iniciatívne prísl.: i. zasiahnuť;
iniciatívnosť -i ž.
iniciatíva [-n-t-] -vy -tív ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na čin, začiatočný podnet, popud: nová, pozitívna, prínosná, vítaná i.; vyjsť s iniciatívou; stretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy oboch zúčastnených strán; To, čo vám poviem, hovorím z vlastnej iniciatívy a vo vašom záujme. [J. Bodenek] □ práv. zákonodarná iniciatíva ústavné právo poslancov Národnej rady a vlády SR predkladať návrhy zákonov 2. iba sg. ▶ prejavovanie sa činmi, skutkami; schopnosť byť činný, aktívny; syn. iniciatívnosť, aktívnosť: pracovná, tvorivá i.; prejaviť, vyvinúť iniciatívu; privítať, oceniť iniciatívu žiakov; V poslednom čase sa akosi zaužívalo, že tá, čo prišla skôr, automaticky sa chopila iniciatívy a začala chystať skromnú večeru. [H. Dvořáková]; Jeho aktivita gradovala a začal preberať iniciatívu. [Slo 2002] 3. často pl. iniciatívy ▶ skupina ľudí usilujúca sa v spoločnosti presadiť isté názory: komunitné, ekologické iniciatívy; dobročinné, súkromné, nezávislé iniciatívy v oblasti vzdelávania; zástupca iniciatívy Ľudia proti rasizmu; uverejniť otvorený list občianskej iniciatívy
iniciatíva -y ž. ‹f < l›
1. podnet, popud k nejakej činnosti, začatie tejto činnosti; vedúci podiel pri tom, podnetnosť, iniciatívnosť
2. i-y skupina ľudí utvorená s cieľom presadiť v spoločnosti nejaké názory: nezávislé i-y; občianske i-y; ekologické i-y;
iniciatívny príd.;
iniciatívne prísl.;
iniciatívnosť -ti ž.
iniciatíva 1. prejavovanie sa skutkami, schopnosť vykonávať hodnotné skutky • iniciatívnosť: podporovať, potláčať iniciatívu, iniciatívnosť; vyznačoval sa iniciatívnosťou • kniž. činorodosť
2. p. podnet
podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popud • impulz • pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok • motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy • vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie • iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou • myšlienka • idea • nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad • dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu • inšpirácia: básnická inšpirácia • hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti • vzpruha • zastar.: spruha • spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce • kniž.: stimul • stimulácia: morálny stimul • kniž. stimulans (Mráz)
p. aj idea 1, dôvod
iniciatíva, -y ž.
1. počiatočný popud, podnet, prvý krok: chopiť sa i-y, prevziať i-u; z i-y niekoho, i. vyšla z niekoho, z niečoho; práv. zákonodarná i. právo podávať návrhy zákona zákonodarnému orgánu, ktorý ich musí prerokovať;
2. podnikavosť, podnetnosť, iniciatívnosť samostatné rozhodovanie: tvorivá i. más, osobná i.; robiť, podnikať niečo z vlastnej i-y, prejavovať, podnecovať i-u
(jedna) iniciatíva; (bez) iniciatívy; (k) iniciatíve; (vidím) iniciatívu; (ó) iniciatíva!; (o) iniciatíve; (s) iniciatívou;
(dve) iniciatívy; (bez) iniciatív; (k) iniciatívam; (vidím) iniciatívy; (ó) iniciatívy!; (o) iniciatívach; (s) iniciatívami;