iniciatíva [-n-t-] -vy -tív ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na čin, začiatočný podnet, popud: nová, pozitívna, prínosná, vítaná i.; vyjsť s iniciatívou; stretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy oboch zúčastnených strán; To, čo vám poviem, hovorím z vlastnej iniciatívy a vo vašom záujme. [J. Bodenek] □ práv. zákonodarná iniciatíva ústavné právo poslancov Národnej rady a vlády SR predkladať návrhy zákonov
2. iba sg. ▶ prejavovanie sa činmi, skutkami; schopnosť byť činný, aktívny; syn. iniciatívnosť, aktívnosť: pracovná, tvorivá i.; prejaviť, vyvinúť iniciatívu; privítať, oceniť iniciatívu žiakov; V poslednom čase sa akosi zaužívalo, že tá, čo prišla skôr, automaticky sa chopila iniciatívy a začala chystať skromnú večeru. [H. Dvořáková]; Jeho aktivita gradovala a začal preberať iniciatívu. [Slo 2002]
3. často pl. iniciatívy ▶ skupina ľudí usilujúca sa v spoločnosti presadiť isté názory: komunitné, ekologické iniciatívy; dobročinné, súkromné, nezávislé iniciatívy v oblasti vzdelávania; zástupca iniciatívy Ľudia proti rasizmu; uverejniť otvorený list občianskej iniciatívy