informovaný príd. majúci vedomosti, poznatky o niečom, oboznámený, poučený: i. čitateľ, vedec;
informovane prísl.: hovoriť i.;
informovanosť -i ž.
informovanosť -ti ž. (i o čom) ▶ znalosť veci, oboznámenosť s (najnovšími) informáciami, poznatkami; syn. poučenosť, zasvätenosť, fundovanosť: dostatočná, slabá i. voličov; nízka i. občanov o dôsledkoch globálneho otepľovania; zvyšovať i. mládeže o drogách; mať právo na i. v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; Z podstaty nášho vzťahu vyplývala jeho absolútna informovanosť o mojom živote. [J. Lenčo]
informovaný príd. ‹l› oboznámený (o čom), poučený, ovládajúci (čo): byť dobre i.;
informovane prísl.;
informovanosť -ti ž. znalosť vecí, oboznámenosť: verejná i.
informovaný príd. poučený, oboznámený, zasvätený: byť dobre, zle, spoľahlivo, bližšie i.; (dobre) i-é kruhy;
informovanosť, -ti ž. znalosť vecí, oboznámenosť s príslušným okruhom otázok
(jedna) informovanosť; (bez) informovanosti; (k) informovanosti; (vidím) informovanosť; (ó) informovanosť!; (o) informovanosti; (s) informovanosťou;
(štyri) informovanosti; (bez) informovaností; (k) informovanostiam; (vidím) informovanosti; (ó) informovanosti!; (o) informovanostiach; (s) informovanosťami;