Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

infekcia -ie ž. nákaza: kvapôčková i., zdroj i-ie, prenášať i-iu;

infekčný príd.: i-á žltačka;

infekčne prísl.;

infekčnosť -i ž.

infekcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

infekcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ biol., lek. ▶ vniknutie choroboplodných zárodkov do tela, ktoré vedie k ochoreniam rozličného typu, nákaza: kvapôčková i.; bakteriálna, kvasinková i.; i. kože, dýchacích, močových ciest; chrípková i.; prevencia infekcií; prenášať, spôsobiť, vyvolať, zapríčiniť infekciu; znižovanie počtu infekcií súvisiacich s užívaním drog

infekcia -ie ž. ‹l›

1. biol., lek. zanesenie choroboplodných zárodkov do tela, poškodenie tkaniva mikroorganizmami, nákaza: týfusová i.; chrípková i.

2. hovor. infekčná klinika, infekčné oddelenie;

infekčný príd.: lek. nákazlivý, prenosný: i-á choroba; i-á žltačka nespr. hepatitída typu A; i-ý pavilón pre nákazlivé choroby;

infekčne prísl.;

infekčnosť -ti ž.

infekcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. vniknutie choroboplodných zárodkov do tela; nákaza, nakazenie: pľúcna, kvapôčková i.; dostať, prenášať, prekonať i-iu, zabrániť i-ii; pren. Vracajúcich sa zo zajatia strčili do karantény: infekcia boľševizmom. (Gráf);

infekčný príd.: i-á choroba; i-é oddelenie