infarkt -u m. odumretie tkaniva spôsobené zamedzením prietoku krvi v tepne: srdcový i., dostať i.;
infarktový príd.: hovor. expr. i-á situácia spôsobujúca veľké napätie
infarkt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ lek. ▶ ohraničené miestne odumretie časti tkaniva al. orgánu spôsobené náhlym zamedzením prívodu krvi z uzavretej tepny: rozsiahly, viacnásobný i.; mať, dostať, prekonať i.; i. myokardu stav spôsobený ťažkou obštrukciou, zamedzením prítoku krvi do niektorej časti srdcového svalu s následným odumretím srdcového tkaniva; znižovať úmrtnosť na srdcové a mozgové infarkty; pacient po viacerých infarktoch
infarkt -u m. ‹l› lek. ohraničené miestne odumretie tkaniva po náhlom zamedzení prívodu krvi z uzavretej tepny: i. myokardu srdcový; pľúcny i.;
infarktový príd.: i-á situácia (aj pren.)
infarkt p. porážka 2
porážka 1. neúspech v boji, v zápase, v súťaži (op. víťazstvo) • prehra: volebná, športová porážka, prehra • debakel (veľká porážka): vojnový debakel • fiasko (úplný neúspech): premiéra hry sa skončila fiaskom
2. ochrnutie centrálnych orgánov tela • mŕtvica: mozgová porážka, mŕtvica • hovor. expr. šľak: trafil ho šľak • infarkt (odumretie tkaniva spôsobené zamedzením prietoku krvi v tepne): srdcový infarkt
infarkt, -u m. lek. odumretie tkaniva v dôsledku zapchania príslušných ciev: srdcový, embolický i.
(jeden) infarkt; (bez) infarktu; (k) infarktu; (vidím) infarkt; (ó) infarkt!; (o) infarkte; (s) infarktom;
(tri) infarkty; (bez) infarktov; (k) infarktom; (vidím) infarkty; (ó) infarkty!; (o) infarktoch; (s) infarktmi;