inertný príd. odb. zotrvávajúci v pôv. stave, nečinný, nereagujúci: chem. i-é plyny kt. sa nemôžu zlúčiť
inertný [-n-] -ná -né 2. st. -nejší príd.
inertný [-n-] -ná -né 2. st. -nejší príd. ⟨lat.⟩ 1. odb. ▶ zotrvávajúci v pôvodnom stave; (chemicky) nereagujúci s inými látkami: i. stavebný odpad; inertná endoprotéza; inertné vlastnosti materiálu; inertné filtračné prísady; posyp vozoviek inertnými materiálmi; i. plyn chemicky neaktívny 2. kniž. zried. ▶ neschopný reagovať, ľahostajný, nečinný, nevšímavý: inertné obyvateľstvo; ostať i. voči udalostiam
inertný príd. ‹l› odb. nečinný, nepohyblivý, nevšímavý; i-á sila, energia, atmosféra; chem. i. prvok, i-á látka, i. plyn chemicky neaktívny; ban. i. prach; lek. i-é dieťa;
inertnosť -ti ž.
inertný p. nečinný, ľahostajný
ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavý • apatický • flegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváre • neúčastný • nezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľad • ochabnutý • otupený • zatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeň • letargický • rezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacienta • kniž. indolentný • odb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutá • chladný • studený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný muž • cudzí • odcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázke • ignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politike • pasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postoj • hluchý • slepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiu • pohodlný • publ. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problém • laxný • nedbanlivý • nedbalý • nedbajský • nezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova
nečinný ktorý nevykonáva (nijakú) činnosť, prácu; ktorý nevyvíja úsilie, nerobí kroky v prospech al. neprospech niečoho; svedčiaci o tom (op. činný, činorodý) • pasívny • neaktívny • kniž. nedvižný: nečinný, pasívny člen hnutia; zaujať neaktívny, nedvižný postoj k problému • trpný (úplne bez záujmu, úsilia): trpné prijímanie rozkazov; trpná oddanosť osudu • nepodnikavý (op. podnikavý): nepodnikavý obchodník • pejor. zápecnícky • kniž.: oblomovský • oblomovovský: viesť zápecnícky, oblomovský spôsob života • expr. ťapákovský • kniž. al. odb. inertný (neschopný reagovať)
inertný príd. ľahostajný, neschopný reagovať, nečinný: psych. i. duševný stav; fyz. i-á hmota; tech. i. plyn, i. kov nezlúčivý;
inertnosť, -ti ž.