indukcia -ie ž. ‹l›
1. log. typ úsudku a metóda skúmania, keď sa z jedinečných výrokov usudzuje na všeobecný záver, postup od zvláštneho ku všeobecnému (op. dedukcia); mat. metóda matematického dôkazu, vyvodzovanie
2. biol. časť procesu vedúca k diferenciácii buniek a tkanív, usmerňujúca vývoj pri embryogenéze
3. fyz., eltech. elektromagnetická i. vznik elektrického poľa (elektromotorického napätia vo vodičoch) časovou zmenou magnetického toku; elektrostatická i. jav spočívajúci v premiestnení elektrických nábojov v izolovanom vodiči vplyvom vonkajšieho elektrostatického poľa; elektrická, magnetická i. veličiny charakterizujúce elektrické a magnetické pole;
indukčný príd.
1. k 3: eltech. i. stroj, i-á cievka, i. motor
2. tech. založený na indukcii, vychádzajúci z nej: i-é kalenie, i. ohrev, i-é zváranie; i. merací prístroj;
induktívny príd. k 1: log. i. úsudok; i-a logika;
indukčne, induktívne prísl.
induktívny → indukcia