individuálny príd.
1. vzťahujúci sa na 1 osobu, osobný, op. kolektívny, spoločný: i. záväzok, i. vkus, i-a práca; i-a turistika, op. hromadná
2. vlastný iba istému jednotlivcovi, veci, svojský, osobitý: i-e sklony
3. zameraný na jednotlivca: i. prístup k žiakovi;
individuálne prísl.: i. hospodáriť, op. kolektívne; i. riešiť, postupovať;
individuálnosť -i ž.
individuálne [-d-] prísl.
individuálne [-d-] prísl. 1. ▶ individuálnym spôsobom; oddelene al. odlišne od ostatných, samostatne; op. spoločne, kolektívne: i. hospodáriť, študovať; cestovať i.; Obaja speváci za posledný rok individuálne nič nevyprodukovali. [Slo 2002] 2. 2. st. -nejšie ▶ so zreteľom na jednotlivca, osobitne, jednotlivo: hodnotiť súťažiacich i.; pristupovať k žiakom omnoho individuálnejšie; pozvať hostí každého i.; Obkľúčili ich [demonštrantov] a každého chceli individuálne prehľadať, aby eliminovali najväčších a najznámejších radikálov. [M. Hvorecký]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
individuálny príd. ‹l›
1. vzťahujúci sa len na jedného jedinca al. vec (op. kolektívny1, hromadný, spoločný, celkový): i-e vyučovanie; i. názor osobný; i. pohon (koľajových vozidiel) pohon každej nápravy samostatným motorom; dopr. i-a doprava
2. vlastný, typický len pre určitú osobu, vec, osobitý, svojrázny: lingv. i. štýl; ped. i. prístup rešpektovanie vekových a osobitých zvláštností žiakov; psych. i-a psychológia smer zdôrazňujúci jedinečnosť osobnosti; smer študujúci osobnosť človeka metódou diferenciálnej psychológie;
individuálne prísl.: i. študovať samostatne;
individuálnosť -ti ž.
individuálne 1. porov. osobný 1, subjektívny 2. p. jednotlivo, osobitne 1
jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne) • oddelene • individuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálne • osobitne • osve • zvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovi • samostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobky • odb.: solitárne • solitérne: niektoré stromy rastú solitárne • zastar. pojedine (Kukučín)
osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo
2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo
3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok
porov. aj osobitný 2
1. vykonávaný jednou osobou, jedincom, nie kolektívom: i. záväzok, i-a práca, i-a zmluva, i-e roľnícke hospodárstvo;
2. patriaci danému indivíduu, osobný: i-a sloboda, i-e potreby, i-e vlastníctvo;
3. vlastný určitému osobitnému, samostatne jestvujúcemu indivíduu, svojský, osobitný: i-e sklony, i-e predstavy, i-e rozdiely; filoz. i-e vedomie;
individuálne prísl.
1. jednotlivo, nie kolektívne: i. hospodáriaci roľníci;
2. osobitne, svojrázne: i. skúmať, chápať niečo, i. sa prejavovať;
individuálnosť, -ti ž.