index -u m. ‹l›
1. zoznam, register 1: menný, vecný i.
● byť na i-e podozrivý, zakázaný; cirk. predtým i. librorum prohibitorum zoznam kníh pre katolíkov zakázaných; adm. abecedný zoznam osobných, miestnych al. vecných hesiel k obsahu registratúry 2 a pod.
2. škol. výkaz vysokoškolského študenta zahŕňajúci zapísané prednášky, semináre, cvičenia a záznamy o výsledku skúšok a zápočtov
3. odb. jeden z druhov znakov, príznak (na rozdiel od ikony a symbolu); tech. (v presnej mechanike) značka (ryska), podľa ktorej sa číta nameraná al. vypočítaná hodnota; mat. rozlišujúci znak (napr. číslo, písmeno) matematických objektov (členov postupností radov) pripájaný k matematickým symbolom (n1, n2 a pod.); polygr. sústava označených okrajových výrezov na publikácii, uľahčujúca rýchlu orientáciu
4. odb. ukazovateľ pomeru dvoch číselných hodnôt: fyz. i. lomu; anat. lebečný i.; meteor. i. cirkulácie veličina udávajúca intenzitu cirkulácie 1 v danej oblasti al. nad celou pologuľou; štatist., ekon. cenový i. vyjadrujúci vývoj cien medzi dvoma časovými obdobiami; i. životných nákladov; lingv. i. opakovania číselný údaj vyjadrujúci mieru opakovania slov v texte;
indexový, zried. indexný príd.: výp. tech. i-é usporiadanie podľa kľúčov (záznamov v tabuľke); i-ý register v počítači (s automatickou modifikáciou) register 2 al. pamäťové miesto obsahujúce modifikačné údaje; peňaž. i-á mena ktorej kúpna sila peňazí zostáva na rovnakej úrovni