inde zám. vymedz. príslov. označ.
1. miesto deja ako odlišné od pôv., očakávaného ap., na inom mieste: stretli sa i. (, ako predpokladali)
2. smer deja ako odlišný od pôv., očakávaného ap., na iné miesto, inam: sadol si i.
inde zám. vymedzovacie príslovkové 1. ▶ odkazuje na miesto deja odlišné od pôvodného, predpokladaného, očakávaného a pod., na inom mieste: stretli sa i.; chyba bude niekde i.; čiarka v texte niekde chýba, i. je nadbytočná; nikde i. nechodieval; kde i. by ste si tak oddýchli? nikde inde jedine na tom mieste; hocikde i. by šiel rád; Začať by som mohla aj inde, nič podstatné by sa tým však nemenilo. [E. Farkašová]; Verím vám, ale pes je inde zakopaný. [I. Habaj] 2. ▶ odkazuje na smer deja odlišný od pôvodného, predpokladaného, očakávaného a pod., na iné miesto; syn. inam: dnes sme si sadli i.; Nakoniec sa rozhodol, že sa poberie dakde inde robotu hľadať. [A. Habovštiak] ◘ fraz. inde hľadí, inde udrie/trafí o škuľavom človeku
inam označuje smer deja ako odlišný od pôvodného, očakávaného smeru, iným smerom, na iné miesto • inde: reč obrátil inam, inde; sadol si celkom inde • inakam: hľadieť inakam • onam (obyč. v spojeniach tam či onam, sem či onam): môže ísť tam či onam
inde p. inam
inde prísl.
1. na inom mieste: Prečo jej deti majú hladovať, keď inde je prebytok? (Fr. Kráľ)
2. na iné miesto, inam: Srdce ťahalo inde. (Kuk.)