inam zám. vymedz. príslov. kniž. na iné miesto, inde (význ. 2): preložili ho i.
inam zám. vymedzovacie príslovkové ▶ odkazuje na smer deja odlišný od pôvodného, predpokladaného, očakávaného a pod., na iné miesto; syn. inde: obrátiť svoju pozornosť i.; Už zas museli kamsi inam odpochodovať. [V. Šikula]; Dostala som sa inam, ako som mala namierené. [E. Farkašová]; Rýchlo poďakoval a išiel skúšať šťastie inam. [InZ 1999]
inam označuje smer deja ako odlišný od pôvodného, očakávaného smeru, iným smerom, na iné miesto • inde: reč obrátil inam, inde; sadol si celkom inde • inakam: hľadieť inakam • onam (obyč. v spojeniach tam či onam, sem či onam): môže ísť tam či onam
inam prísl. na iné miesto; iným smerom, inde: Obrátila som reč inam. (Vans.) Kým otec žil, musel sa s ním Tonko či tam, či inam ukázať. (Taj.)