Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ináč, inak, inakšie

I. zám. vymedz. príslov.

1. označ. vlastnosť deja, stavu ako odlišnú od pôv., očakávanej ap., nie tak(to), iným spôsobom, odlišne: povedz to i. inými slovami; predstavoval si ju i.; je známy i. ako jeho otec

2. expr. lepšie, dokonalejšie: pod mojou opaterou by vyzeral i.

II. spoj. priraď. má vysvetľovací význ.: potrebujú ho, i. by ho nevolali

III. čast.

1. pripája dodatočnú výpoveď: i. sa máte dobre? i. stále rozmýšľam, čo tým myslel

2. uvádza výraz s vysvetľovacím význ.: bol to i. obľúbený človek

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ináč, inak, inakšie zám., spoj. i čast.

ináč, inak, inakšie spoj. priraďovacia


inak, ináč, inakšie zám. vymedzovacie príslovkové

inak, ináč, inakšie čast.

inak1, ináč1, inakšie1 zám. vymedzovacie príslovkové 1. ▶ odkazuje na vlastnosť deja al. stavu odlišnú od pôvodnej, predpokladanej, očakávanej a pod., nie tak, nie takto, iným spôsobom, odlišne; op. tak isto: dopadlo to celkom i.; pomôžeme si teda i.; doma sa správa i.; spoznať i. zmýšľajúcich ľudí; ako som konal, tak som konal, inak som nemohol; Chvíľu uvažoval, chcel sa so mnou naozaj rozlúčiť, potom sa však ináč rozhodol. [V. Šikula]; Človek si všeličo inakšie predstavuje, keď je mladý. [E. Dzvoník]
2. blíži sa významu príslovky expr. ▶ spôsobom, ktorý dosahuje vyššiu mieru vlastnosti v porovnaní s predpokladanou, pôvodne očakávanou; lepšie, dokonalejšie: my by sme to i. zvládli
fraz. inak povedané vyjadrené inými slovami a obyč. dôraznejšie al. vyhrotenejšie

inak2, ináč2, inakšie2 spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom: pozvali nás, i. by sme neprišli; Hráč musí svoj nástroj milovať, ináč nebude z neho nikdy fagotista. [V. Šikula]; Konflikt treba zastaviť, ináč sa rozšíri ďalej. [Sme 2007]

inak3, ináč3, inakšie3 čast. 1. ▶ uvádza výpoveď súvisiacu s predchádzajúcim kontextom al. začínajúcu novú tému: i. je všetko v poriadku?
2. ▶ uvádza doplňujúce, hodnotiace vysvetlenie: je to i. milé dievča; A na ten obraz, inak obyčajnú farbotlač, sa raz uprene zahľadel nemecký veliteľ. [A. Devečková]
3. ako súčasť dvojslovnej častice ako ináč, ako inak, ako inakšie ▶ zdôrazňuje predchádzajúcu al. nasledujúcu výpoveď al. jej časť a vylučuje inú možnosť, samozrejme, jedine tak: ide o peniaze, ako i.; dovolenkovať budeme, ako i., pri mori; pred súťažou vládne všade, ako i., napätie a očakávanie; Ako inakšie, najkrajšia láska je tajná láska. [L. Ťažký]; Recept na najlepší makový koláč pochádza - ako ináč - z archívu môjho deda. [InZ 1999]

-ak/1466416±892 40.23: pronominá (adverbiálne) 329567→329590
+42
−19
tak/292020 inak/33457 onak/2170 jak/1459→1482
+42
−19
nejak/225 nijak/222 všakovak/14

-ak/1466416±892 32.30: konjunkcie 561933→562059
+44
−47
ak/323681 ak/102318 tak/99005 avšak/23863 jednak/9610 inak/2003 jak/1453→1579
+44
−47

-ak/1466416±892 35.49: partikuly 475055 ak/311965 tak/126002 naopak/32265 inak/2948 beztak/1137 ak/680 jednak/53 (1/5)

-k/4087578±6071 34.17: konjunkcie 561944→562070
+44
−47
ak/323681 však/102318 tak/99005 avšak/23863 jednak/9610 inak/2003 jak/1453→1579
+44
−47
(3/11)

-k/4087578±6071 4.23: pronominá (adverbiálne) 344452→344475
+42
−19
tak/292020 inak/33457 kedykoľvek/6356 akokoľvek/4950 kdekoľvek/2579 onak/2170 jak/1459→1482
+42
−19
kamkoľvek/883 nejak/225 nijak/222 odkiaľkoľvek/114 všakovak/14 (2/3)

-k/4087578±6071 35.31: partikuly 475118 však/311965 tak/126002 naopak/32265 inak/2948 beztak/1137 ak/680 jednak/53 naostatok/50 naposledok/13 (1/5)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inakinakšiezried. ináčejzastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšieonakhovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránuodlišneodchylneodchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodnenár. netakšie

2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inakinakšiehovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatnílepšiesúcejšiedokonalejšieodchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si myslelizried. ináčejzastar. ináče

3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inakinakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človekzried. ináčejzastar. ináče

4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2


inak 1. p. ináč 1–3 2. p. opačne 2 3. p. rozdielne, rozlične 4. p. vcelku 2 5. p. vlastne 2


opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlonáprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace bodyobráteneodb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzneprotismerne: autá vyšli opačne, protismerne

2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inaknaopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatníprotikladneprotichodnekontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlásanesúhlasneopozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične


rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako) • odlišneodchylneodchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodnenerovnakorozličnerôznerozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôznenerovnomernekniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpenéinakinakšieináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč

porov. aj rozdielny


rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanitozastaráv. rozmaniterôzneodlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienkanerovnakonejednakorozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať surovinypestrohocijakovšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečenínejednotnenerovnorodonesúrodorôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomikykniž. disparátne: vývin pokračoval disparátnemnohorakozried. viacerakoexpr.: desatorakostorakotisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorakoodchodneprotichodnezastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodneinakinakšieináčtak i onaktak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináčrôznotvárnemnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť


takisto 1. vyjadruje totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity • rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľkýpráve takpriam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj inípodobneobdobne: pri práci postupovali podobne, obdobnenie inaknie ináčneinakneináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináčdettokniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiežzastar. takže (Tajovský)

2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí • rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj bratpráve takpriam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatníaj: aj priateľa navštíviltiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiežzastar. itemnár. otobôž (Jesenská)


vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkovecelkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovovo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdusúhrnneúhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru

2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináčinakzastar.: ináčeináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivávlastnev podstatehovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek

3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1


vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

inak i inakšie prísl.

1. iným spôsobom, odlišne, ináč: i. povedané; Otcovia naši spevca si inak uctievali. (J. Mat.) Inak nebude, len že i naši policajti ho nahuckali. (Jes-á) Veď on to všetko inakšie chytí do rúk. (Krno)

2. v opačnom prípade;

3. čast. ostatne, mimochodom, čo sa týka iných okolností; po iných stránkach: Jano je inak spravodlivý človek. (Min.)

inak
I. zám. vymedz. príslov.
1. strsl inakšie, ináč: Voľakedi sa celkom inag mláťilo ako teras (Lišov KRU); Aľe ňeská je to inak (Detva ZVO); Aľe tode ceu̯kom inag vizerau̯ (V. Lom MK);
2. strsl v opačnom prípade: Na nohách sa nosiľi čižmi v ľeťe, v zime, ke_ca išlo do kostola, inak choďiľi bosie (Detva ZVO); Misia beťi rovnakej váhi, inag be sa vitriasačka opáľala zboka nabok (Čelovce MK)
3. lepšie, dokonalejšie: Ti si múdrejší, ti to viež inak (Mur. Dl. Lúka REV)
II. čast. ostatne, mimochodom, teda: Ftedi inak sä väčmi haňbiľi (Žaškov DK); Aľe om bou̯ inak takto dobrí človek (Ležiachov MAR)

inak [ji-] prísl
1. iným spôsobom, odlišne, ináč: to ginak slibugeme neczinity (P. ĽUPČA 1564); tak učinil a ne ginak (TC 1631); ne ginak než gako (WO 1670) zhodne, rovnako, práve tak
2. v opačnom prípade: to musy prowesti, ginak gemv to bude zborzeno (ŽK 1478); wssychňi zadáme, neb ginak nezetrwame (CC 1655)
II. spoj prir inými slovami, čiže: ssoldrowyn ginak lopatek brawcžowych (LIETAVA 1607); vdova Gašpara Trubača jinak Gažikova (LIKAVA 1625 E); mach zemsky ginak geleny ružek (RN 17.-18. st)

inák inák

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo česaného, alebo inak ou peignée ou autrement
byť inak za podmienok être autrement dans les conditions
česaného, alebo inak upraveného peignée ou autrement travaillée
dĺžku na ekliptike, inak longitude sur l'écliptique, autrement
chladené, mrazené alebo inak réfrigérées, congelées ou autrement
inak človek nie je autrement l'homme n'est
mrazené alebo inak konzervované congelés ou autrement conservés
solené alebo inak upravené salés ou autrement préparés
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu