Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

inštrument -u m. nástroj: i. hudobníka; hovor. stavbárske i-y

inštrument -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ pracovný nástroj al. nástroj, pomocou ktorého sa vykonáva nejaká činnosť (obyč. v zdravotníctve): chirurgické, zubárske inštrumenty; taška na inštrumenty; Civilná sestra pripravovala a vyvárala potrebné inštrumenty. [A. Kostolný]
2. hovor. ▶ nástroj, pomôcka pri manuálnej práci: pripraviť, zbaliť si inštrumenty; sám si vo vyhni zhotovoval náradie a inštrumenty; Neboj sa, nejaké inštrumenty sa nájdu. [P. Jaroš]
3. ▶ prostriedok na tvorenie tónov, hudby, hudobný nástroj: džezové inštrumenty; vlastniť kvalitný i.; Pomocou razantných dychov, sláčikov, bicích nástrojov a tradičných čínskych inštrumentov vytvára [Jerry Goldsmith] občas epickú, občas dramatickú atmosféru. [InZ 1998]; Svoje inštrumenty si na korze rozložia slovenské a české skupiny. [Sme 1999]
4. kniž. al. odb. ▶ prostriedok (opatrenie, predpis a pod.), nástroj na uskutočnenie niečoho: finančný, bankový, právny i.; využívať občianske inštrumenty; stať sa inštrumentom politických hier [Sme 1996]; trh ako inštrument ekonomickej regulácie [LT 2000]

inštrument -u m. ‹l›

1. nástroj, najmä hudobný al. lekársky

2. zastar. hovor. prostriedok, pomôcka (na vykonanie niečoho): jazyk ako spoločenský i.

3. práv. zastar. inštrumentum

inštrument, -u m.

1. pracovný nástroj al. nástroj, pomocou ktorého sa vykonáva nejaká činnosť: chirurgický, včelársky i., maliarske i-y; hudobný i.;

2. nástroj vôbec, prostriedok na dosiahnutie cieľa, pomôcka: Podnikové účtovníctvo je inštrumentom plánovaného a riadeného hospodárstva.

(jeden) inštrument; (bez) inštrumentu; (k) inštrumentu; (vidím) inštrument; (ó) inštrument!; (o) inštrumente; (s) inštrumentom;

(tri) inštrumenty; (bez) inštrumentov; (k) inštrumentom; (vidím) inštrumenty; (ó) inštrumenty!; (o) inštrumentoch; (s) inštrumentmi;