inštitúcia -ie ž.
1. súbor osôb, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov určený na verejnoprospešnú činnosť, ustanovizeň: osvetová, vedecká, právna i.
2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami: i. manželstva;
inštitučný, inštitucionálny príd.: i-čný systém vzdelávania; i-álne vzťahy
inštitúcia -ie ž. ‹l›
1. zriadenie, zariadenie: i. poradcov; i. manželstva; práv. právna i. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený právnymi normami
2. ústav, orgán: kultúrna i.; vedecká i.; slúžiť ako poradná i.;
inštitučný príd.;
inštitučne prísl.
inštitúcia p. orgán 2
orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje
2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto
3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa
inštitúcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. spoločenské zariadenie, ustanovizeň, ústav (obyč. celonárodného al. celoštátneho významu): kultúrne, sociálne, cirkevné, vedecké i-ie, verejná i.; založiť, zriadiť i-iu;
2. právna ustanovizeň, súhrn právnych predpisov a nimi upravených právnych pomerov, ktoré tvoria účelový celok, inštitút: i. otroctva;
inštitučný zried. i inštitucionálny príd.
(jedna) inštitúcia; (bez) inštitúcie; (k) inštitúcii; (vidím) inštitúciu; (ó) inštitúcia!; (o) inštitúcii; (s) inštitúciou;
(tri) inštitúcie; (bez) inštitúcií; (k) inštitúciám; (vidím) inštitúcie; (ó) inštitúcie!; (o) inštitúciách; (s) inštitúciami;