inštancia -ie ž. úrad, orgán, úr. činiteľ na istom st. (obyč. súd): najvyššia, posledná i.; postúpiť vec vyššej i-ii;
inštančný príd.: i. postup;
inštančne prísl.;
inštančnosť -i ž.
inštancia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ určitý stupeň v systéme hierarchicky usporiadaných úradov, orgánov, často súdov; takáto inštitúcia: súd vyššej inštancie; prejsť cez všetky inštancie; postúpiť vec vyššej (príslušnej) inštancii; vyhrať spor v prvej inštancii; Sudca nižšej inštancie nemal právo súdiť županov ani klerikov. [Slovensko I] 2. ▶ oprávnený orgán, rozhodujúci činiteľ, autorita: nadnárodná i.; posledná i. i pren. s právom urobiť konečné rozhodnutie; obracať sa so sťažnosťou na rozličné inštancie; pren. Svedomie je poslednou inštanciou mravných súdov a činov. [Anton Hlinka]
inštancia -ie ž. ‹l›
1. úrad určitého stupňa: práv. súd určitého stupňa, stolica: prehrať spor v prvej i-ii; odvolať sa na vyššiu i-iu
2. orgán kompetentný vykonávať niečo; rozhodujúci činiteľ: snem ako najvyššia i.
3. log. zvláštny prípad vzhľadom na nejaké všeobecné tvrdenie;
inštančný príd.: i-á cesta, i. postup zachovávajúci poradie od najnižšieho k najvyššiemu orgánu;
inštančne prísl.
inštancia p. orgán 2
orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje
2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto
3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa
inštancia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. vyšší al. nižší stupeň úradov, orgánov tvoriacich sústavu podľa nadriadenosti a podriadenosti: prvá súdna i., odvolávacia, konečná i.; prejsť cez všetky i-ie; postúpiť vec vyššej (príslušnej) i-ii; odvolávať sa k poslednej, najvyššej i-ii;
2. rozhodujúci činiteľ, autorita: posledná i.;
● v poslednej (konečnej) inštancii ako rozhodujúci činiteľ, moment;
3. zastar. žiadosť, prosba: A tak som si napísal inštanciu, aby ste ma z väzenia prepustiť ráčili. (Kal.);
inštančný príd. k 1: zachovať i. postup; i-é rozhodnutie;
inštančne prísl.: postupovať i.
(jedna) inštancia; (bez) inštancie; (k) inštancii; (vidím) inštanciu; (ó) inštancia!; (o) inštancii; (s) inštanciou;
(štyri) inštancie; (bez) inštancií; (k) inštanciám; (vidím) inštancie; (ó) inštancie!; (o) inštanciách; (s) inštanciami;