inšie zám. vymedz. označ. predmet, jav ako odlišný oproti pôv., očakávanému ap., iné: robí fujary, črpáky a všeličo i.; nezostávalo i., iba mlčať; myslí už na i.
inšie inšieho zám. vymedzovacie substantívne
inšie inšieho zám. vymedzovacie substantívne 1. ▶ označuje odlišný predmet ako ten, o ktorom bola reč, niečo iné: pravidelné cvičenie, i. nepomôže; nie to, i. ma teraz trápi; Ale o inšom som ti chcel hovoriť. [L. Ťažký]; Ja som tu osobná referentka, pokladníčka a všeličo inšie, povedala mi po chvíli obojstranného mlčania. [I. Habaj] 2. v spojení s niektorými substantívnymi zámenami ▶ vyjadruje rozličné typy vymedzenia: vyber si hocičo i. všetko okrem tohto; nič i. sa nedalo robiť iba toto; (v rečníckej otázke) čo i. sme mohli od neho čakať? nič iné, iba toto
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich