iný1 iná iné zám. vymedzovacie adjektívne 1. ▶ označuje predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú od pôvodnej, predpokladanej, očakávanej a pod., nie ten, nie taký, nie takýto, odlišný; inakší, druhý; op. ten, tento, taký: položiť na iné miesto inde; povedať inými slovami obsahovo tak isto, ale odlišnou formou; preložiť knihu do iného jazyka; pozrieť sa na vec z iného uhla pohľadu; obzerať sa po inom zamestnaní; mať k niekomu celkom i. vzťah; rastliny prijímajú každý prvok iným spôsobom; byť iná veková kategória; skutočnosť je však iná; patriť k inej etnickej skupine; dnes je iná doba; teraz sú iné časy; spievať inú pesničku ↗ i fraz.; prejsť na inú tému zmeniť tému; škoda spôsobená inými osobami; dať sa v inú stranu; žiť v inom storočí ↗ i fraz.; hľadať iné východisko zo situácie; vyzdvihnúť iné stránky umenia; mať kontakty aj s inými podnikmi; súťažiť s opernou tvorbou iných národov □ ako po iné roky ako predtým; okrem iného nerátajúc predchádzajúce; byť v inom stave (o žene) byť tehotná 2. iba pl. iní ▶ v spojení jedni - iní, niektorí - iní al. (pri vyratúvaní) všetci (všetky), ktorí (ktoré) dopĺňajú nejaký celok; ešte ďalší, prichádzajúci do úvahy; syn. druhí, ostatní, ďalší: jablká, hrušky a iné ovocie; jedni prichádzajú, iní odchádzajú; niektorí sa smiali, iní plakali; máte ešte iné otázky? 3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ z istého hľadiska dosahujúci vyššiu kvalitu, mieru, vyhovujúcejšie vlastnosti, lepší, dokonalejší; syn. inakší: ten má i. rozum!; je z neho celkom i. človek; otec mi poskytne inú oporu! 4. v spojení s niektorými substantívnymi zámenami ▶ vyjadruje rozličné typy vymedzenia: vedieť niečo lepšie než ktokoľvek i. lepšie ako všetci ostatní; hocikto i. by to prijal každý okrem neho; nikto i. by to nedokázal iba on, iba ona; urobím hocičo iné! všetko okrem tohto; (v rečníckej otázke) čo iné mohla robiť? nič, iba to ◘ fraz. akoby bol/prišiel z iného sveta/z inej planéty a) kto nechápe (zdanlivo) jednoduché, bežné veci, situácie b) kto sa správa neštandardným, nie zaužívaným spôsobom, resp. inak, ako je zaužívané; byť z iného cesta (pri porovnávaní) byť odlišný; dať životu iný smer začať nanovo; natiahnuť iné struny náhle zmeniť svoje správanie; niet inej možnosti/cesty al. neostáva nič iné, len... výraz rezignácie; prísť na iné myšlienky zaoberať sa niečím novým, druhým; spievať inú pesničku al. načať inú niť začať sa zaoberať niečím druhým, odlišným ako doteraz; [teraz] mám iné starosti (obyč. v replike) záležitosť, o ktorej hovoríš, hovoríte, nie je pre mňa (teraz) dôležitá, zaujímavá; to je [už] iná kapitola a) to je niečo úplne odlišné b) to sem nepatrí, o tom sa nateraz nehovorí; to je [už] iná pesnička/reč (obyč. v replike) táto myšlienka, toto rozhodnutie a pod. sa mi viac pozdáva; už nám nič iné nechýba/nechýbalo rozhorčenie nad niečím nepríhodným; vec dostala iný spád došlo k náhlej zmene; vidieť niečo/ukázať sa v inom svetle/z inej strany odlišne ako zvyčajne; žiť v inom storočí byť staromódny ◘ parem. iný kraj, iný mrav krajiny sa odlišujú svojím spôsobom života, svojimi hodnotami
iný2 iného pl. N iní m. 1. ▶ druhý človek, niekto druhý: inému by ho bolo ľúto; nezaostávať za inými; uvoľniť cestu iným; spoliehať sa na iných; Kto inému hanby hľadí, na svojej sa raz pošmykne. [A. Bednár] 2. ▶ druhý muž al. partner: začala chodiť s iným; vydala sa za iného ▷ iná inej pl. N iné G iných ž. ▶ druhá žena al. partnerka: zbláznil sa do inej; chodí za inými; Napriek tomu, že spolu chodíte, rozhodol sa oženiť s inou. [InZ 2002]