Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

iný1 iná iné zám. vymedzovacie adjektívne 1. ▶ označuje predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú od pôvodnej, predpokladanej, očakávanej a pod., nie ten, nie taký, nie takýto, odlišný; inakší, druhý; op. ten, tento, taký: položiť na iné miesto inde; povedať inými slovami obsahovo tak isto, ale odlišnou formou; preložiť knihu do iného jazyka; pozrieť sa na vec z iného uhla pohľadu; obzerať sa po inom zamestnaní; mať k niekomu celkom i. vzťah; rastliny prijímajú každý prvok iným spôsobom; byť iná veková kategória; skutočnosť je však iná; patriť k inej etnickej skupine; dnes je iná doba; teraz sú iné časy; spievať inú pesničkui fraz.; prejsť na inú tému zmeniť tému; škoda spôsobená inými osobami; dať sa v inú stranu; žiť v inom storočíi fraz.; hľadať iné východisko zo situácie; vyzdvihnúť iné stránky umenia; mať kontakty aj s inými podnikmi; súťažiť s opernou tvorbou iných národovako po iné roky ako predtým; okrem iného nerátajúc predchádzajúce; byť v inom stave (o žene) byť tehotná
2. iba pl. iní ▶ v spojení jedni - iní, niektorí - iní al. (pri vyratúvaní) všetci (všetky), ktorí (ktoré) dopĺňajú nejaký celok; ešte ďalší, prichádzajúci do úvahy; syn. druhí, ostatní, ďalší: jablká, hrušky a iné ovocie; jedni prichádzajú, iní odchádzajú; niektorí sa smiali, iní plakali; máte ešte iné otázky?
3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ z istého hľadiska dosahujúci vyššiu kvalitu, mieru, vyhovujúcejšie vlastnosti, lepší, dokonalejší; syn. inakší: ten má i. rozum!; je z neho celkom i. človek; otec mi poskytne inú oporu!
4. v spojení s niektorými substantívnymi zámenami ▶ vyjadruje rozličné typy vymedzenia: vedieť niečo lepšie než ktokoľvek i. lepšie ako všetci ostatní; hocikto i. by to prijal každý okrem neho; nikto i. by to nedokázal iba on, iba ona; urobím hocičo iné! všetko okrem tohto; (v rečníckej otázke) čo iné mohla robiť? nič, iba to
fraz. akoby bol/prišiel z iného sveta/z inej planéty a) kto nechápe (zdanlivo) jednoduché, bežné veci, situácie b) kto sa správa neštandardným, nie zaužívaným spôsobom, resp. inak, ako je zaužívané; byť z iného cesta (pri porovnávaní) byť odlišný; dať životu iný smer začať nanovo; natiahnuť iné struny náhle zmeniť svoje správanie; niet inej možnosti/cesty al. neostáva nič iné, len... výraz rezignácie; prísť na iné myšlienky zaoberať sa niečím novým, druhým; spievať inú pesničku al. načať inú niť začať sa zaoberať niečím druhým, odlišným ako doteraz; [teraz] mám iné starosti (obyč. v replike) záležitosť, o ktorej hovoríš, hovoríte, nie je pre mňa (teraz) dôležitá, zaujímavá; to je [] iná kapitola a) to je niečo úplne odlišné b) to sem nepatrí, o tom sa nateraz nehovorí; to je [] iná pesnička/reč (obyč. v replike) táto myšlienka, toto rozhodnutie a pod. sa mi viac pozdáva; nám nič iné nechýba/nechýbalo rozhorčenie nad niečím nepríhodným; vec dostala iný spád došlo k náhlej zmene; vidieť niečo/ukázať sa v inom svetle/z inej strany odlišne ako zvyčajne; žiť v inom storočí byť staromódny ◘ parem. iný kraj, iný mrav krajiny sa odlišujú svojím spôsobom života, svojimi hodnotami


iný2 iného pl. N iní m. 1.druhý človek, niekto druhý: inému by ho bolo ľúto; nezaostávať za inými; uvoľniť cestu iným; spoliehať sa na iných; Kto inému hanby hľadí, na svojej sa raz pošmykne. [A. Bednár]
2.druhý muž al. partner: začala chodiť s iným; vydala sa za iného
iná inej pl. N iné G iných ž.druhá žena al. partnerka: zbláznil sa do inej; chodí za inými; Napriek tomu, že spolu chodíte, rozhodol sa oženiť s inou. [InZ 2002]

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu