imunita -y -nít ž.
1. odolnosť organizmu proti nákaze: prirodzená, získaná i.
2. práv. vyňatie osôb spod zákona: poslanecká, diplomatická i.;
imunitný príd.: i-é právo; i. výbor parlamentu
imunitný [-n-] -ná -né príd. 1. biol., lek. ▶ vzťahujúci sa na imunitu, odolnosť organizmu proti choroboplodným mikroorganizmom: i. systém človeka; imunitná reakcia, odpoveď organizmu na alergén; syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti AIDS; skúmať imunitné deje v organizme 2. práv. ▶ súvisiaci s imunitou, trestnou nedotknuteľnosťou, vyňatím spod zákona: imunitné právo; i. výbor parlamentu rozhodujúci o imunite poslancov
imunita -y ž. ‹l›
1. práv. vybratie osôb al. majetku z moci všeobecne platných trestných a iných predpisov, z moci zákona; zvláštna právna ochrana členov zákonodarných zborov, trestná nedotknuteľnosť; poslanecká, diplomatická i.
2. odb. odolnosť: biol., lek. odolnosť organizmu proti choroboplodným mikroorganizmom al. ich jedom: prirodzená, získaná i.; i. zvierat; kyb. šumová i. odolnosť proti rušeniu pri logickom al. pamäťovom člene vyjadrená veľkosťou vstupného napätia, ktoré nevyvolá zmenu na výstupe obvodu; tech. i. kovov (proti korózii);
imunitný príd.: i. výbor parlamentu rozhodujúci o imunite poslancov; – biol., lek. i. systém bunková sústava a jej produkty zabezpečujúce rozpoznávanie vlastných štruktúr od cudzích štruktúr a odstraňovanie cudzích látok; i-á reakcia imunitného systému; biol. i-é komplexy imunokomplexy
imunitný p. obranný
obranný určený na obranu, ochranu pred niečím neželateľným (op. útočný) • ochranný: obranná, ochranná reakcia organizmu; telo má málo obranných, ochranných látok • obranársky (obyč. spojený s nekritickou obranou): zaujať obranársky postoj (voči kritike) • prevenčný • preventívny (určený na obranu ako prevenciu, obyč. proti chorobám): obranný, prevenčný, preventívny zákrok • imúnny • imunitný (spojený so získaním odolnosti proti niečomu neželateľnému): imúnna, imunitná schopnosť ľudského jedinca • ústupový • defenzívny: defenzívne pozície
p. aj obhajobný
imunita, -y, -nít ž.
1. lek. odolnosť proti nákaze, prirodzená al. získaná prekonaním nákazlivej choroby: nadobudnúť, získať, stratiť i-u; i. proti chrípke, záškrtu a pod.;
2. práv. vyňatie spod zákona, ochrana pred trestným stíhaním, nedotknuteľnosť: právo i-y; poslanecká, diplomatická i.;
imunitný príd.: i-é sérum imunizačné; i. stav stav imunity; i. výbor, i-é právo
(jeden) imunitný; (bez) imunitného; (k) imunitnému; (vidím) imunitného; (ó) imunitný!; (o) imunitnom; (s) imunitným;
(štyria) imunitní; (bez) imunitných; (k) imunitným; (vidím) imunitných; (ó) imunitní!; (o) imunitných; (s) imunitnými;
(jeden) imunitný; (bez) imunitného; (k) imunitnému; (vidím) imunitný; (ó) imunitný!; (o) imunitnom; (s) imunitným;
(štyri) imunitné; (bez) imunitných; (k) imunitným; (vidím) imunitné; (ó) imunitné!; (o) imunitných; (s) imunitnými;
(jedna) imunitná; (bez) imunitnej; (k) imunitnej; (vidím) imunitnú; (ó) imunitná!; (o) imunitnej; (s) imunitnou;
(tri) imunitné; (bez) imunitných; (k) imunitným; (vidím) imunitné; (ó) imunitné!; (o) imunitných; (s) imunitnými;
(jedno) imunitné; (bez) imunitného; (k) imunitnému; (vidím) imunitné; (ó) imunitné!; (o) imunitnom; (s) imunitným;
(dve) imunitné; (bez) imunitných; (k) imunitným; (vidím) imunitné; (ó) imunitné!; (o) imunitných; (s) imunitnými;