Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

imanie -ia s. kniž. majetok: zanechať deťom i.; práv. obchodné i. súbor majetku (aktív) a pasív (dlhov), vzniknutých podnikateľovi pri podnikaní

imanie -nia s. 1. kniž. ▶ súhrn všetkých vecí, ktoré niekto vlastní; majetok patriaci niekomu: starootcovské i.; prísť o i.; zakladať si na imaní; Tunajší zbohatlíci nemajú v sebe nič, len tú pochabú žiadzu po imaní a kratochvíli. [L. Ballek]; Nemali by sme si zakladať na imaní, ktoré sme sami nezveľaďovali. [LT 1991]
2. ekon. ▶ základný vlastný zdroj krytia hospodárskych prostriedkov vo všetkých typoch podnikov: vlastné i. zdroje vložené do podniku jeho vlastníkmi, príp. zdroje získané vlastnou podnikateľskou činnosťou; základné i. dlhodobý vlastný finančný zdroj, majetková hodnota podniku slúžiaca na trvalé používanie; obchodné i. súbor obchodného majetku a záväzkov, ktoré vzniknú podnikateľovi pri podnikaní; zvýšiť, znížiť (základné) i. obchodnej spoločnosti
◘ fraz. minúť na niečo celé imanie veľmi veľa peňazí

imanie, -ia str. kniž. majetok, bohatstvo: získať, stratiť i.;

práv. súhrn aktív a pasív;

imaníčko, -a str. zdrob. expr. (Hviezd.)

(jedno) imanie; (bez) imania; (k) imaniu; (vidím) imanie; (ó) imanie!; (o) imaní; (s) imaním;

(štyri) imania; (bez) imaní; (k) imaniam; (vidím) imania; (ó) imania!; (o) imaniach; (s) imaniami;