ihlica -e -líc ž.
1. predmet s hrotom určený na upevnenie al. ozdobu vlasov, častí oblečenia ap.: zlatá i., i. do vlasov
2. nástroj s hrotom (z hrubšieho oceľového drôtu ap.) určený na pletenie: pliesť na okrúhlej i-i
3. anat. kosť predkolenia
4. obyč. mn. úzke tvrdé listy ihličnatých stromov
ihlica -ce ihlíc ž. 1. ▶ dlhá kovová al. plastová ihla rozličnej hrúbky, ktorá sa používa na pletenie: pomocná i.; tenké, hrubé ihlice; pliesť ponožky na okrúhlych ihliciach, na štyroch ihliciach; nabrať, nahodiť očká na ihlicu; Pracovala, koľko vládala, ihlice sa len tak blýskali v jej vychudnutých prstoch. [A. Pauliny] 2. ▶ sponka z kovu, rohoviny, plastu a pod., ktorou sa upevňuje al. zdobí účes: zastoknúť si do vlasov ihlicu; zachytiť neposlušný pramienok vlasov ihlicou; Spínadlá na odev, ihlice do vlasov, ozdoby opaskov, kovania a pracky sú vyrobené z bronzu a pochádzajú z doby bronzovej a železnej. [Sme 1997] 3. ▶ dlhšia ihla určená na ozdobu častí odevu: zlatá, kovová i.; i. s očkom; zapichnúť do klobúka ihlicu; nosí vždy kravatu s ihlicou; Spomenul si na jasné modré šaty bez jediného záhybu, v ktorých je zapichnutá strieborná ihlica. [J. Lenčo]; V keramickom inventári sa objavujú terčovité ihlice, čelenky zo širokých plechových pásov. [Slovensko I] 4. anat. ▶ kosť predkolenia, fibula: prasknutá i.; zlomenina ihlice v predkolení 5. lek. ▶ nástroj v tvare ihly: jednostranná, obojstranná i.; hrot ihlice 6. ▶ súčasť rozličných nástrojov al. prístrojov pripomínajúca svojím tvarom a spôsobom použitia ihlu: čistiaca, grilovacia i.; A skoro vždy ju chcel chytiť za koleno, hoci sa bál Mandulinho otca, že vybehne od nákovy s ihlicou alebo nejakým iným železiskom. [V. Šikula] 7. obyč. pl. ihlice ▶ úzke tvrdé listy ihličnatých stromov: strom má tmavšie ihlice; Mladé ihlice borovice obsahujú veľa vitamínu C, ale pre vysoký obsah živice sa stali nepoužiteľnými. [VNK 2002] 8. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade bôbovitých □ bot. ihlica tŕnistá Ononis spinosa liečivá rastlina; ihlica roľná Ononis arvensis ▷ ihlička1 -ky -čiek ž. zdrob. k 1 – 3, 6 – 7: i. na klobúku; ozdobné ihličky do vlasov; mal vo viazanke zlatú ihličku; padanie ihličiek vianočnej jedličky
ihlica, -e, -líc ž.
1. ihlovitý predmet na upevnenie al. ozdobu vlasov, šiat, klobúkov a pod.: zlatá, kostená i.; i. do kravaty;
2. nástroj na pletenie: hrubá, tenká i.;
3. drevená al. kovová palička zasunovaná do jarma pri zapriahaní zvierat
● vylomiť ihlicu z jarma zanedbať povinnosť;
4. anat. kosť predkolenia, tíbia;
5. bot. častejšie v mn. č. ihlice listy ihličnatých stromov;
6. bot. i. roľná rastlina z čeľade vikokvetých (Ononis arvensis);
7. zool. časť kremenitej kostry vápenitých húb;
8. ľud. hmyz vážka;
9. predmet majúci podobu ihlice: i-e srieňa, snehu;
ihlicový príd.: i. útvar;
ihlička2, -y, -čiek ž. zdrob. k 1, 5, 9
(jedna) ihlica; (bez) ihlice; (k) ihlici; (vidím) ihlicu; (ó) ihlica!; (o) ihlici; (s) ihlicou;
(štyri) ihlice; (bez) ihlíc; (k) ihliciam; (vidím) ihlice; (ó) ihlice!; (o) ihliciach; (s) ihlicami;