ihlica -e -líc ž.
1. predmet s hrotom určený na upevnenie al. ozdobu vlasov, častí oblečenia ap.: zlatá i., i. do vlasov
2. nástroj s hrotom (z hrubšieho oceľového drôtu ap.) určený na pletenie: pliesť na okrúhlej i-i
3. anat. kosť predkolenia
4. obyč. mn. úzke tvrdé listy ihličnatých stromov
ihlica -ce ihlíc ž.
ihlica -ce ihlíc ž. 1. ▶ dlhá kovová al. plastová ihla rozličnej hrúbky, ktorá sa používa na pletenie: pomocná i.; tenké, hrubé ihlice; pliesť ponožky na okrúhlych ihliciach, na štyroch ihliciach; nabrať, nahodiť očká na ihlicu; Pracovala, koľko vládala, ihlice sa len tak blýskali v jej vychudnutých prstoch. [A. Pauliny] 2. ▶ sponka z kovu, rohoviny, plastu a pod., ktorou sa upevňuje al. zdobí účes: zastoknúť si do vlasov ihlicu; zachytiť neposlušný pramienok vlasov ihlicou; Spínadlá na odev, ihlice do vlasov, ozdoby opaskov, kovania a pracky sú vyrobené z bronzu a pochádzajú z doby bronzovej a železnej. [Sme 1997] 3. ▶ dlhšia ihla určená na ozdobu častí odevu: zlatá, kovová i.; i. s očkom; zapichnúť do klobúka ihlicu; nosí vždy kravatu s ihlicou; Spomenul si na jasné modré šaty bez jediného záhybu, v ktorých je zapichnutá strieborná ihlica. [J. Lenčo]; V keramickom inventári sa objavujú terčovité ihlice, čelenky zo širokých plechových pásov. [Slovensko I] 4. anat. ▶ kosť predkolenia, fibula: prasknutá i.; zlomenina ihlice v predkolení 5. lek. ▶ nástroj v tvare ihly: jednostranná, obojstranná i.; hrot ihlice 6. ▶ súčasť rozličných nástrojov al. prístrojov pripomínajúca svojím tvarom a spôsobom použitia ihlu: čistiaca, grilovacia i.; A skoro vždy ju chcel chytiť za koleno, hoci sa bál Mandulinho otca, že vybehne od nákovy s ihlicou alebo nejakým iným železiskom. [V. Šikula] 7. obyč. pl. ihlice ▶ úzke tvrdé listy ihličnatých stromov: strom má tmavšie ihlice; Mladé ihlice borovice obsahujú veľa vitamínu C, ale pre vysoký obsah živice sa stali nepoužiteľnými. [VNK 2002] 8. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade bôbovitých □ bot. ihlica tŕnistá Ononis spinosa liečivá rastlina; ihlica roľná Ononis arvensis ▷ ihlička1 -ky -čiek ž. zdrob. k 1 – 3, 6 – 7: i. na klobúku; ozdobné ihličky do vlasov; mal vo viazanke zlatú ihličku; padanie ihličiek vianočnej jedličky
ihlica, -e, -líc ž.
1. ihlovitý predmet na upevnenie al. ozdobu vlasov, šiat, klobúkov a pod.: zlatá, kostená i.; i. do kravaty;
2. nástroj na pletenie: hrubá, tenká i.;
3. drevená al. kovová palička zasunovaná do jarma pri zapriahaní zvierat
● vylomiť ihlicu z jarma zanedbať povinnosť;
4. anat. kosť predkolenia, tíbia;
5. bot. častejšie v mn. č. ihlice listy ihličnatých stromov;
6. bot. i. roľná rastlina z čeľade vikokvetých (Ononis arvensis);
7. zool. časť kremenitej kostry vápenitých húb;
8. ľud. hmyz vážka;
9. predmet majúci podobu ihlice: i-e srieňa, snehu;
ihlicový príd.: i. útvar;
ihlička2, -y, -čiek ž. zdrob. k 1, 5, 9
ihlica i ihlic ž. (jehlica) 1. rovný al. do tvaru písmena U sformovaný ihlovitý predmet s hrotom na upevnenie al. ozdobu vlasov: ihľica (Šuľa MK, Smižany SNV) 2. nástroj s hrotom (obyč. z hrubšieho oceľového drôtu ap.) na pletenie: Plietla dvoma ihlicami (Návojovce TOP); Zlomila sa mi ihlic (Kociha RS) 3. predmet z drôtu, na ktorý sa nakrúcajú handry pri výrobe kobercov: Koberce sä ihľicou tkajú (Párnica DK) 4. rem. ihlovitý predmet, ktorý sa používa na šitie chomútov: ihlica (Hubová RUŽ) 5. kovová al. drevená tyč zasúvaná do jarma: Na vonkajšom boku (jarma) sa ihľice (Detva ZVO); Gazda položeu̯ jarmo na grg vola a poton zastrčeu̯ ihľicu (Pukanec LVI); V jarmách sú jehlice aj pú metra dúhé (Kúty SKA); Na kravi boli jarmá, hore to malo šijovník, na krajoch ces kariki ihlice železné (Biely Kostol TRN) 6. súčasť poľnohospodárskych brán (klin prechádzajúci obránkami): ihlica (Nitr. Hrádok NZ) 7. obyč. mn. č. listy ihličnatých stromov: Borovica ma take ihľice, ňe jak fichta abo jedľa (Smižany SNV) 8. choroba dobytka: Ihľica - to je zápal črieu (Prievidza); Len sa na hovedo pozreu̯, hňeď veďeu̯, že má ihlicu (Prochot NB); Krava dostala ihlicu, zas sa nemóžem žánnej roboti chitit (Dol. Súča TRČ)
jehlica p. ihlica
ihlica [ih-, jeh-] ž 1. veľká ihla na šitie a vyšívanie: koberce z gehlicu wyssywati (KS 1763) 2. nástroj al. predmet podobný veľkej ihle: drewenne ihlycze na syete (LIETAVA 1607); lardarium: gehljca, gehla na špikovanie; capulus: klučka dwerná, gehlica na závore (KS 1763); garmova ihlica (LD 18. st) 3. ozdobná spona: ssnurowački dwe, gedna z jhlicu stribrnu (PUKANEC 1784) 4. bot v názvoch viacerých pichľavých rastlín: a. ihlica tŕnitá Ononis spinosa: z gehlice woda (TT 1745); scopae regiae: yehlica, bylina (KS 1763); b. kručinka farbiarska Genista tinctoria: genista: oslowy trň, gehlica (KS 1763); c. listnatec tŕnitý Ruscus aculeatus: myacantha: yehlica; myrtacantha: gehlica (KS 1763); gehlice wlaska (HL 17. st); d. cezmína ostrolistá Ilex aquifolium: agrifolium: lesny gehlica (KS 1763) 5. choroba dobytka: ialouycza na yhlycu uhinula (H. SÚČA 1720); -ový príd k 2, 3: sal ononidis: gehlicowá sůl (TT 1745); na garme ihlicowa dira (LD 18. st); ihličný príd: neboziece: lonikowy, ihličny (M. KAMEŇ 1774) na vŕtanie otvorov na ihlice (napr. do jarma)