ihla -y ihiel/ihál ž.
1. nástroj s hrotom a uškom (z tenkého oceľového drôtu) určený na šitie: tupá, strojová i.; navliecť niť do i-y
2. nástroj al. súčiastka v tvare ihly: gramofónová, magnetická i.; výtvar., typ. suchá i. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do kovovej dosky; jeho odtlačok
● byť, sedieť ako na i-ách byť nepokojný, netrpezlivý; → hľadať i-u v kope sena; → šiť horúcou i-ou;
ihlový príd.: i. ventil;
ihielka -y -lok, ihlička -y -čiek ž. zdrob.
ihla ihly ihiel/ihál ž.
ihla ihly ihiel/ihál ž. 1. ▶ jemný ostrý kovový nástroj na šitie s uškom, cez ktoré sa prevlieka niť: krajčírska ručná i.; kožušnícka i.; ihly do šijacieho stroja; hrot, uško ihly; výšivky krivou ihlou; navliecť niť do ihly; pichnúť sa ihlou; Oháňal sa ihlou ako zručná žena pri štopkaní. [J. Kroner] šil 2. lek. ▶ ostrý špicatý nástroj podobný nástroju na šitie s mnohorakým použitím: akupunktúrne, chirurgické, punkčné ihly; podkožná, vnútrokožná, vnútrosvalová, vypaľovacia i.; jednorazová injekčná i.; i. na odber krvi; zašiť operačnú ranu ihlou 3. ▶ nástroj al. súčiastka rozličného určenia so špicatým zakončením: gramofónová, chemigrafická, odvrtávacia, rysovacia i.; ponuka náhradných dielov a ihál; Kapitán mu ukázal kompas a on hneď pochopil, že ihla stále ukazuje na sever. [V. Krupa]; Diamantová ihla nareže ryhu do skla. [El 1985] □ výtvar. suchá ihla a) umelecká grafická technika tlače z hĺbky, vyznačujúca sa jemnými líniami vytvorenými rytím grafickej ihly do mäkkej kovovej dosky b) diamantová al. oceľová ihla, ktorou sa vyrýva obraz do kovovej dosky c) grafické dielo vytvorené touto technikou 4. ▶ prírodný al. ľudskou rukou vytvorený vysoký, štíhly útvar: skalná i.; Starému mestu i kotline dominuje chýrna veža - gotická štíhla ihla, najvyššia kostolná veža na Slovensku. [Slo 2002] ◘ fraz. byť, sedieť ako na ihlách byť nepokojný, netrpezlivý pri očakávaní niečoho dôležitého; hľadať ihlu v kope sena nájsť hľadanú vec je veľmi málo pravdepodobné; šiť niečo horúcou ihlou robiť niečo naponáhlo, bez rozmyslenia ▷ ihielka -ky -lok ž. zdrob.: človek je vlastne i. v kope času; zdrob. ↗ ihlička2
ihlička2 -ky -čiek ž. 1. zdrob. ▶ tenšia ihla na šitie: šiť, vyšívať tenkou ihličkou; rozsypať ihličky po dlážke; Dievka priskočila k stolu a vyberala z neho najprv ihly a drobné ihličky, potom náprstky. [A. Habovštiak] 2. zdrob. ▶ (menší) tenký špicatý predmet v podobe ihly, často súčasť nástrojov al. prístrojov: sterilná odberová i.; i. brošne; ozdobné ihličky do vlasov; vsadiť, vymeniť ihličku v prenoske gramofónu; tlačiareň má 24 ihličiek; Naberačka musí neustále navliekať očká na ihličky okrúhleho tanierového stroja. [E. Čepčeková]; pren. Ihličky snehu nepríjemne pichali do tváre. [LT 1999] 3. ▶ vysoký tenký podpätok na dámskych topánkach: topánky na ihličkách; zlomila sa jej i.; Blíži sa mladá dievčina v minisukni, ihličkami vyťukáva morzeovku. [Vč 1983] 4. obyč. pl. ihličky ▶ elegantné dámske topánky na tenkých vysokých podpätkoch: nosiť ihličky; kúpila si nové čierne ihličky; dievčatko skúšalo chodiť v maminých ihličkách ◘ fraz. hlások tenký ako ihlička veľmi tenký, piskľavý hlas; oči ako ihličky pichľavý, nepríjemný pohľad ▷ zdrob. ihielka ↗ ihla
strelka podlhovastý, okolo osi otáčavý magnet používaný v kompasoch a buzolách • magnetická ihla • fyz. magnetka
ihla, -y, ihiel/ihál ž.
1. tenký, rovný kovový nástroj s uškom, určený na šitie: tenká, hrubá, strojová i.; navliekať do i-y; i. ako kôl hrubá; vrchy špicaté ako ihly (Kuk.)
● pichá ako i. a) o ostrom, pichľavom predmete; b) o pichľavom pocite, o pichľavej bolesti; bolesť, akoby i-ou pichal ostrá; hľadať niečo ako stratenú i-u, ako i-u v slame, v sene márne; stratil sa ako i. v slame nebolo ho možno nájsť; hovor. všetko do i-y úplne všetko; nevie (ani) i-u do ruky chytiť a) o žene, ktorá nevie vôbec šiť; b) ktorá je nešikovná v domácich prácach; hovor. šiť horúcou i-ou nedbanlivo, ledabolo (i pren. o akejkoľvek rýchle a zle urobenej práci); sedieť, byť ako (ani) na i-ách byť nesvoj, netrpezlivý;
2. predmet podobný ihle: gramofónová i.; tech. magnetická i., zapaľovacia i., perforačná i.; lek. injekčná i.; typ. i mal. suchá i. spôsob mediryteckej práce; i do klobúka, do kravaty a pod. ihlica na upevnenie al. ozdobu;
ihlový príd.: i-é uško na ihle; i. ventil majúci tvar ihly; i-á maľba urobená ihlou;
ihielka, -y, -lok i ihlička1, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
ihla ž. (jehla) 1. čiast. strsl i zsl, vsl tenký kovový nástroj s uškom na šitie: Ihla ťi pichňe do pau̯ca (Kociha RS); Doňiesla som ihlu a špagáťik (Kráľ. Lehota LM); Do jehu̯i sa navléku̯a cverna (Hlboké SEN); Skura śe šila ze šidlem a potem z ihlu (Dl. Lúka BAR) L. šusterská ihla (Zavar TRN) - používaná v obuvníctve; ševcovská ihla (Kubrica TRČ) - krajčírska; drocena ihla (Turzovka ČAD) - na ručné šitie; heftuvacá ihla (Myjava) - druh sedlárskej ihly; kušňierska ihla (Závadka n. Hron. BRE) - trojhranná oceľová ihla; navlékacá ihla (Trakovice HLO) - nástroj na navlečenie vlasca do očka na háčiku udice; kantovacá ihla (Myjava) - druh sedlárskej ihly na prešívanie podušiek; štetinová ihla (Myjava) - štetina z diviaka, ktorá sa používala namiesto ihly v obuvníctve; krivá ihla (Madunice HLO) - ohnutá ihla na ručné šitie; forpasová jehu̯a (Malacky) - na vyšívanie dierok na kabáte; mašinová ihla (Myjava) - do šijacieho stroja F. hladala ho jako stracenú ihlu (Bošáca TRČ) - veľmi pozorne; biď ako na ihlách (Rim. Píla RS) - byť veľmi netrpezlivý, nepokojný; plaťíž viadz od ihli, ako stoja celé šati hotové (Mošovce MAR) - platíš veľa za ušitie; teľo išlo zajacou, že bul ihli medži ňih ňeuchpal (V. Zalužice MCH) - veľmi veľa; šiď horúcou ihlou (Rim. Píla RS) - povrchne niečo robiť; nóž má ihlu (Lukáčovce HLO) - je dobre vybrúsený 2. nástroj al. jeho súčiastka v tvare ihly: Ten mal takú veľkú ihlu, to mu pichnul sem do krku, do téj srdečnéj žili (Podmanín PB); Pošope śe doňho z ihlu, žebi vicekla paľenka (Rankovce KOŠ) 3. obyč. mn. č. ihličie: Sośna ma śčutki i ihli (Dl. Lúka BAR); ihli (Kucany MCH); ihielka ž. zdrob. k 1: S taku malu ihelku ja už ňevidzu robic (Dl. Lúka BAR)
jehla p. ihla
ihla [(j)ih-, jeh-] ž 1. nástroj na šitie a vyšívanie: z gistby nese gihly (ŽK 1473); wzal sem yhlj (KRUPINA 1673); swagdlenske ihly (BECKOV 1729); koža se wyssywá z gihlu aneb z gehlu (KS 1763) F. gakoby na gehlach sedel (SiN 1678) je netrpezlivý 2. ostrý nástroj al. predmet podobný ihle: yhla, z kteru putecz robya (KoB 1666) L. magnetová i. kompas: potrebugu magnetowu ichlu gako na mory (KrP 1760); gehla sspikowacy (KS 1763); prepichnime mu z yhlu z galowcoweho drewa mehurček pod gazykem (VOv 1779) 3. ozdobná spona, ihlica: ihla stryberna pozlatista halcžista, s kamenki wikladana (KRUPINA 1691); pet yhal ženskych, co ruby zapinaly na hlawe (B. BYSTRICA 17. st); wlasowa gehla (KS 1763); ihlička dem k 1, 2: Maria (sa chovala) swu ihličku a praslicu (COB 17. st); pust mu s yhličku wetssj žilu (PL 1787) F. za yhličku (PUKANEC 18. st) veľmi málo, na koniec noža; ihielka [-él-] dem k 1: acuncula: gehélka, ihélka (KS 1763)
ihľa [-le] cit vyj. hnev, prekvapenie, údiv: yhle, tak tebe; yhle, weliká podwod (KS 1763)
ihlička p. ihla