Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

ideálne [-n-] s. filoz. oblasť ideí, op. materiálne


ideálny príd.

1. majúci vlastnosti ideálu (význ. 2): i. muž, i. spôsob, i-e podmienky

2. jestvujúci iba vo vedomí, neskutočný, abstraktný: i-e zobrazenie priestoru, i. cieľ;

ideálne prísl.;

ideálnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ideálne [‑n‑] ‑eho s.
ideálny; ideálne prísl.; ideálnosť ‑i ž.

ideálne [-d-] 2. st. -nejšie prísl.lat. ‹ gr.⟩ ▶ príznačne pre situáciu, stav, ktorý vyhovuje predstavám niečoho dokonalého; tak, ako by to malo byť v najlepšom prípade; syn. perfektne, skvelo, dokonale: i. obsadená filmová rola; skúška nedopadla najideálnejšie; Bol politik, ktorý videl, ako možno ideálne usporiadať politické, hospodárske, kultúrne a svetové problémy. [L. Ťažký]

ideálne1 -a s. ‹l < g› filoz. oblasť ideí (op. materiálne)


ideálny príd. ‹l < g›

1. spĺňajúci všetky požiadavky, dokonalý, vzorný: i. stav; i. typ; fyz. i-a kvapalina dokonale nestlačiteľná a dokonale tekutá; i. vodič s nekonečnou elektrickou vodivosťou; meteor. i-a atmosféra so suchým a čistým vzduchom; chem. i. roztok v ktorom nepôsobia sily medzi molekulami rozpúšťadla a rozpustenej látky

2. nadšený za ideály, nezištný (op. hmotársky): i-a povaha

3. existujúci len vo vedomí, neskutočný, pomyselný (op. faktický, skutočný): fyz. i. plyn myslený, zložený z veľmi malých častíc s rovnakou hmotnosťou, dokonale pružných a hladkých bez vzájomného pôsobenia (op. reálny 1); práv. i. diel nehnuteľnosti určený zlomkom, nie reálnym rozdelením;

ideálne2 prísl.;

ideálnosť -ti ž.

ideálne 1. porov. ideálny 1, 2 2. p. výborne 1 3. p. ružovo 2


ružovo 1. bledočervenej farby, farby ako šípová ruža, na bledočervenú farbu • doružovanaružovo, pís. i do ružova, na ružovo: ružovo, doružova sfarbená látka; natrieť steny naružovopoet. zried. ružovato (Hviezdoslav)expr.: ružovkastoružovkavodoružovkastadoružovkavanaružovkastonaružovkavo, pís. i do ružovkasta, na ružovkasto atď. • expr. zried. ružovasto (trocha ružovo): ružovkasto, doružovkasta, naružovkasto vyspaté dieťa

porov. aj ružový, červeno

2. so sklonom nazerať na ľudí, veci a udalosti z lepšej stránky (op. čierno) • optimisticky (op. pesimisticky): vidieť situáciu ružovo, optimistickynaružovo, pís. i na ružovo: budúcnosť nám vykreslil ružovo, naružovoideálneidealisticky: predstavovať si niečo ideálne, idealisticky


výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

porov. aj výborný

2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

3. p. ostro 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ideálny príd.

1. blížiaci sa k ideálu, dokonalý, vzorný, najlepšie vyhovujúci: i. život, i-a poloha, i-e podmienky; i. muž; fyz. i-a kvapalina naprosto nestlačiteľná;

2. existujúci len v myšlienke, myslený, nie reálny: Myšlienky jeho si lietajú ideálnym slávnym svetom. (Sládk.); i-a cena; práv. i-a polovica bez skutočného rozdelenia veci, majetku a pod., napr. len v pozemkovej knihe;

3. nadšený pre ideály, nezištný: peknoduchý, ideálny šuhaj (Vlč.);

ideálne prísl.: i. založený človek majúci ideály; hovor. mať sa i. veľmi dobre;

ideálnosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

ideálny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) ideálny; (bez) ideálneho; (k) ideálnemu; (vidím) ideálneho; (o) ideálnom; (s) ideálnym;

(štyria) ideálni; (bez) ideálnych; (k) ideálnym; (vidím) ideálnych; (o) ideálnych; (s) ideálnymi;


(jeden) ideálnejší; (bez) ideálnejšieho; (k) ideálnejšiemu; (vidím) ideálnejšieho; (o) ideálnejšom; (s) ideálnejším;

(traja) ideálnejší; (bez) ideálnejších; (k) ideálnejším; (vidím) ideálnejších; (o) ideálnejších; (s) ideálnejšími;


(jeden) najideálnejší; (bez) najideálnejšieho; (k) najideálnejšiemu; (vidím) najideálnejšieho; (o) najideálnejšom; (s) najideálnejším;

(štyria) najideálnejší; (bez) najideálnejších; (k) najideálnejším; (vidím) najideálnejších; (o) najideálnejších; (s) najideálnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) ideálny; (bez) ideálneho; (k) ideálnemu; (vidím) ideálny; (o) ideálnom; (s) ideálnym;

(dva) ideálne; (bez) ideálnych; (k) ideálnym; (vidím) ideálne; (o) ideálnych; (s) ideálnymi;


(jeden) ideálnejší; (bez) ideálnejšieho; (k) ideálnejšiemu; (vidím) ideálnejší; (o) ideálnejšom; (s) ideálnejším;

(tri) ideálnejšie; (bez) ideálnejších; (k) ideálnejším; (vidím) ideálnejšie; (o) ideálnejších; (s) ideálnejšími;


(jeden) najideálnejší; (bez) najideálnejšieho; (k) najideálnejšiemu; (vidím) najideálnejší; (o) najideálnejšom; (s) najideálnejším;

(dva) najideálnejšie; (bez) najideálnejších; (k) najideálnejším; (vidím) najideálnejšie; (o) najideálnejších; (s) najideálnejšími;


ženský rod

(jedna) ideálna; (bez) ideálnej; (k) ideálnej; (vidím) ideálnu; (o) ideálnej; (s) ideálnou;

(tri) ideálne; (bez) ideálnych; (k) ideálnym; (vidím) ideálne; (o) ideálnych; (s) ideálnymi;


(jedna) ideálnejšia; (bez) ideálnejšej; (k) ideálnejšej; (vidím) ideálnejšiu; (o) ideálnejšej; (s) ideálnejšou;

(štyri) ideálnejšie; (bez) ideálnejších; (k) ideálnejším; (vidím) ideálnejšie; (o) ideálnejších; (s) ideálnejšími;


(jedna) najideálnejšia; (bez) najideálnejšej; (k) najideálnejšej; (vidím) najideálnejšiu; (o) najideálnejšej; (s) najideálnejšou;

(štyri) najideálnejšie; (bez) najideálnejších; (k) najideálnejším; (vidím) najideálnejšie; (o) najideálnejších; (s) najideálnejšími;


stredný rod

(jedno) ideálne; (bez) ideálneho; (k) ideálnemu; (vidím) ideálne; (o) ideálnom; (s) ideálnym;

(dve) ideálne; (bez) ideálnych; (k) ideálnym; (vidím) ideálne; (o) ideálnych; (s) ideálnymi;


(jedno) ideálnejšie; (bez) ideálnejšieho; (k) ideálnejšiemu; (vidím) ideálnejšie; (o) ideálnejšom; (s) ideálnejším;

(štyri) ideálnejšie; (bez) ideálnejších; (k) ideálnejším; (vidím) ideálnejšie; (o) ideálnejších; (s) ideálnejšími;


(jedno) najideálnejšie; (bez) najideálnejšieho; (k) najideálnejšiemu; (vidím) najideálnejšie; (o) najideálnejšom; (s) najideálnejším;

(tri) najideálnejšie; (bez) najideálnejších; (k) najideálnejším; (vidím) najideálnejšie; (o) najideálnejších; (s) najideálnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor