idúcky prísl. idúc, za chôdze; cestou, po ceste: i. sa rozprávali; i. domov nás navštívil
idúcky prísl. ▶ počas chôdze, cesty; idúc určitým smerom: i. domov, stretol suseda; i. do školy jedla; i. po schodoch sused dychčí; o čom sa takto i. zhovárate?; Idúcky rozmýšľam o literatúre, ba o umení ako takom vôbec. [I. Kadlečík]
idúcky počas chôdze, počas cesty, idúc • cestou: idúcky, cestou sa rozprávali • hovor. chodiačky: idúcky, chodiačky spal
idúcky prísl. za schôdze, cestou, idúc: Učiť sa treba do smrti, odpovedal Hlavaj idúcky. (Urb.)