Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj hssj subst obce priezviská

ichtyológia -ie ž. odbor zoológie zaoberajúci sa rybami;

ichtyológ -a mn. -ovia m. odborník v ichtyológii


ichtyol -u m.

1. olej použ. vo farmaceutickom priemysle

2. liečivá masť z tohto oleja;

ichtyolový príd.: i-á masť


ichu, ichuchu cit. vyj. pocit radosti, dobrej nálady: i., zavýskali deti


jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl.

I. zám. privl.

1. vyj. privlastňovací vzťah osoby, o kt. sa hovorí, k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): jeho rodičia, jej dom, ich kniha; jeho schopnosti, jej oči, ich riaditeľ; ako súčasť titulov: j. excelencia, jej výsosť (v oficiálnom písomnom styku Jeho Excelencia, Jej Výsosť)

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): jeho návrh, jej potrestanie, ich pokorenie

3. vyj. zreteľ: stojí na jej strane, jeho vlak už odišiel, je v jej rokoch

4. hovor. má funkciu odkaz. zám.: jeho hrdina sa naľakal, urobili to jeho ľudia

5. expr. vyj. citové vzťahy: víno, to je jeho; bola jeho, iba jeho

hrub. otca jeho! zahrešenie

II. hovor. jeho m. manželka: tá j. mi to povedala;

jej1 ž. manžel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ichtyológia ‑ie ž.; ichtyológ ‑a mn. ‑ovia m.; ichtyologický
ichtyol ‑u m.; ichtyolový
ichtyosaurus ‑ra mn. N a A ‑ry m.
ichu, ichuchu cit.
jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl. zám. privl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ich-forma ich-formy ž.


ich neskl. zám. privlastňovacie adjektívne


ichnúť ichne ichnú ichni! ichol ichla ichnúc ichnutie dok.


ichtyocenóza -zy -nóz ž.


ichtyofág G a A -ga pl. N a A -gy m.


ichtyofauna -ny ž.


ichtyolit -tu pl. N -ty m.


ichtyol -lu L -le m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ich-forma -my -riem ž. ⟨nem. + lat.⟩ lit. ▶ rozprávanie príbehu literárneho diela v prvej osobe, v ktorom úlohu rozprávača zastáva jedna z hlavných postáv, ja-rozprávanie, priame rozprávanie: Autentickosť výpovede zabezpečuje ich-forma. [LT 1991]


ichtyofág -ga pl. N a A -gy m. ⟨gr.⟩ zool. ▶ živočích, ktorý sa živí rybami


ichtyofauna -ny ž. ⟨gr. + VM⟩ zool. ▶ súbor rýb žijúcich v určitej oblasti: i. jazera, rieky


ichtyo- prefixoid ⟨gr.⟩ ▶ prvá časť zložených slov s významom ryba, rybí, rybný, napr. ichtyofág, ichtyológia


ich1 neskl. zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príslušnosť, autorstvo) viacerých osôb (o ktorých sa hovorí) k inej osobe, veci, deju, vlastnosti: ich deti a vnuci sa majú lepšie; ich dom vtedy zatopilo; vyzdvihnúť ich činnosť, správanie; ich postrehy boli správne; ich slovník dostal cenu poroty; nespravili nič pre ich záchranu
2. ▶ odkazuje na príslušnosť určitej vlastnosti k viacerým veciam, o ktorých sa hovorí: pomoc sa poskytuje formou dávok a ich výška je stanovená v zákone; ich záručná lehota už vypršala
3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ vyjadrujúci tesný citový vzťah osôb (o ktorých sa hovorí) k veci al. javu: je to ich deň; prichádza ich čas; ich chvíľa ešte neprišla
4. ▶ súčasť oficiálnych titulov: ich excelencie, mimoriadni a splnomocnení veľvyslanci susedných štátov; ich magnificencie, páni rektori; (v oficiálnom písomnom styku) Ich Excelencie, Ich Veličenstvá
5. spodstatnený tvar stredného rodu v lokáli s predložkou popo ich: vždy musí byť po ich!


ich2 G i A (v postavení bez predložky) osobných zámen oni, onyon: ich sa to netýka; prečo ich toľko prišlo?; pozval ich na návštevu; deti ich zbadali; porov. inich, ne


ne1 pl. A neživ. (v postavení po predložke) osobného zámena on, pl. A (v postavení po predložke) osobného zámena ona, onoon: zasadili sme stromčeky, dobre sa o ne starajte; doniesla som ti knihy, pozri sa na ne; sú to pekné veci, koľko za ne chcete?; deti sú u mňa, postarám sa o ne; A hviezdy - našepkávačky; kráčame popod ne ako popod otvorené okná. [J. Buzássy]; Ak máš medovníky rád, choď si po ne do pece! [Sln 1974]; porov. iich2, nich


nich G, A a L (v postavení po predložke) osobného zámena oni, G a L (v postavení po predložke) osobného zámena onyon: bez nich nejdem; nejeden z nich mal chuť odísť; nejedna z nich teraz plače; je spomedzi nich najstarší; čo o nich viete?; nevyznám sa v nich; prešli okolo nich bez pozdravu; uprostred nich sa cítil najlepšie; aj iné deti rada pozývala, nejedno z nich k nej ochotne pribehlo;
porov. i ich2, ne1

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ích/202940±1757 1.43: adjektíva s. G pl. 2+3. st. 5471 väčších/868 starších/442 menších/322 lepších/321 vyšších/275 krajších/222 významnejších/218 mladších/198 dôležitejších/149 známejších/102 nižších/85 novších/84 neskorších/71 (421/2114)

-ích/202940±1757 1.69: adjektíva m. neživ. G pl. 2+3. st. 25044 väčších/2878 starších/1927 lepších/1818 menších/1664 vyšších/1654 neskorších/1271 bližších/1028 novších/883 dôležitejších/837 významnejších/636 krajších/493 nižších/462 mladších/327 známejších/296 rôznejších/286 (766/8584)

-ích/202940±1757 1.68: adjektíva m. živ. G+A pl. 2+3. st. 28480→27300
+704
−1029
lepších/4845 starších/4885→3878
+612
−909
väčších/2375 mladších/2164→1992
+92
−119
bližších/1323 menších/1277 významnejších/1172 vyšších/976 bohatších/592 známejších/453 úspešnejších/449 slabších/393 skúsenejších/372 (775/7204)

-ích/202940±1757 1.36: adjektíva m. neživ. L pl. 1. st. 7714 ďalších/4189 cudzích/299 doterajších/278 vonkajších/173 božích/121 zajtrajších/120 vzdelávacích/100 stíhacích/96 včerajších/94 vtedajších/87 sobotňajších/82 vyraďovacích/76 terajších/76 (252/1923)

-ích/202940±1757 1.68: adjektíva ž. G+L pl. 2+3. st. 37450 väčších/4161 vyšších/3333 starších/2525 menších/2490 lepších/2111 nižších/1889 dôležitejších/1039 novších/939 významnejších/926 mladších/819 širších/761 neskorších/657 bližších/635 krajších/562 ťažších/536 rôznejších/513 hlbších/465 známejších/404 (884/12685)

-ích/202940±1757 1.24: adjektíva m. živ. L pl. 2+3. st. 439→433
+3
−5
bližších/43 lepších/35 väčších/32 starších/37→31
+3
−5
vyšších/25 významnejších/19 novších/19 menších/15 mladších/10 dôležitejších/10 (112/194)

-ích/202940±1757 1.00: participoidy (pasívne) m. neživ. L pl. 2+3. st. 95 vzdialenejších/14 rozvinutejších/10 sledovanejších/8 (34/63)

-ich/999091±180 3.08: adjektíva m. živ. G+A pl. 1. st. 4783 domácich/2346 budúcich/1604 nevidiacich/280 okolostojacich/119 okoloidúcich/68 horúcich/56 štrajkujúcich/52 súcich/51 nežiaducich/36 službukonajúcich/24 kajúcich/18 nežiadúcich/14 veliacich/12 (27/103)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ich-forma -y ž. ‹n + l› lit. forma rozprávačskej prózy v 1. osobe jednotného čísla (ich nem. ja)


ichneumon -a m. ‹g› zool. posvätná lasička starých Egypťanov, ochrankyňa pred hadmi a krokodílmi, mungo egyptský


ichneumonológia -ie ž. ‹g› zool. náuka o hmyze cudzopasiacom ako larva v inom hmyze


ichnit -u m. ‹g› geol. fosílna šľapaj al. stopa po organizme na vrstvových plochách


ichnografia -ie ž. ‹g›

1. (u starovekých Grékov) zobrazovanie stavebných návrhov v pôdoryse

2. odtlačok kvetov al. listov na papier pomocou sadzí al. farieb

3. jad. fyz. snímanie stôp častíc


ichnogram -u m. ‹g› odtlačok stopy nohy


ichno- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom stopa


ichnológia -ie ž. ‹g› odvetvie paleontológie zaoberajúce sa štúdiom stôp recentných i fosílnych organizmov

ihú, ihuhú, ichú, ichuchú p. ujú


ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť • ujujúujhauchťajťájťajajťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabaviliťúťuhťuhaťuhajťuhájťuhajaťuhujťujťújtuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radostiihíhihaíhaíhajihájihohóihop: už je náš, iha, iháj, ihohóihúihuhúichúichuchújuchjuchájuchachájujjújjujujjujújhujújhuhuhuhúhahóhujujhujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ichnúť, -ne, -nú, -chol dok. zvolať, vykríknuťich“ (na vyjadrenie prekvapenia, bolesti ap.): ichne, že ho bolí (Hviezd.)


ichtyolit, -u m. kameň s odtlačkom ryby


ichtyológia, -ie ž. náuka o rybách;

ichtyologický príd.: i. výskum;

ichtyológ, -a, mn. č. -ovia m. znalec rýb, kto sa zaoberá ichtyológiou


ichtyol, -u, 6. p. -e m. červenohnedá hustá tekutina používaná ako liečivá masť;

ichtyolový príd.: i. olej, i-á masť


ich1 zám. privl. 3. os. mn. č.: ich dom, ich peniaze

ich2 2. p. mn. č. osob. zám. on, ona, ono

ich [(j)ich, jejich] zám privl 3 os. pl.
1. privlastňuje osobám, o ktorých je reč: geich otczyssnu odbyl (ŽK 1463); pan gich diediczni (BYTČA 1484 SČL); dam mogym poddanym ich skodu zaplaczietz (MARKUŠOVCE 1565); w dome sestry yh (ŽIAR n. H. 1692)
2. v tituloch: na Ich Milostj censorou fl. 2 (KRUPINA 1692)


ichneumon m gr/lat zool mungo egyptský Herpestes ichneumon: ichneumon (:faraonowá myss:), sskunk (BH 1798)


jejich p. ich

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ichtyol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ichtyol
G (bez) ichtyolu
D (k) ichtyolu
A (vidím) ichtyol
L (o) ichtyole
I (s) ichtyolom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) ichtyoly
G (bez) ichtyolov
D (k) ichtyolom
A (vidím) ichtyoly
L (o) ichtyoloch
I (s) ichtyolmi

ichtyol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ichtyol
G (bez) ichtyolu
D (k) ichtyolu
A (vidím) ichtyol
L (o) ichtyole
I (s) ichtyolom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) ichtyoly
G (bez) ichtyolov
D (k) ichtyolom
A (vidím) ichtyoly
L (o) ichtyoloch
I (s) ichtyolmi

ichtyol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ichtyol
G (bez) ichtyolu
D (k) ichtyolu
A (vidím) ichtyol
L (o) ichtyole
I (s) ichtyolom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ichtyoly
G (bez) ichtyolov
D (k) ichtyolom
A (vidím) ichtyoly
L (o) ichtyoloch
I (s) ichtyolmi

ichtyol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ichtyol
G (bez) ichtyolu
D (k) ichtyolu
A (vidím) ichtyol
L (o) ichtyole
I (s) ichtyolom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) ichtyoly
G (bez) ichtyolov
D (k) ichtyolom
A (vidím) ichtyoly
L (o) ichtyoloch
I (s) ichtyolmi

ichtyológia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ichtyológia
G (bez) ichtyológie
D (k) ichtyológii
A (vidím) ichtyológiu
L (o) ichtyológii
I (s) ichtyológiou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ichtyológie
G (bez) ichtyológií
D (k) ichtyológiám
A (vidím) ichtyológie
L (o) ichtyológiách
I (s) ichtyológiami

ichtyológia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ichtyológia
G (bez) ichtyológie
D (k) ichtyológii
A (vidím) ichtyológiu
L (o) ichtyológii
I (s) ichtyológiou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) ichtyológie
G (bez) ichtyológií
D (k) ichtyológiám
A (vidím) ichtyológie
L (o) ichtyológiách
I (s) ichtyológiami

ichtyológ
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ichtyológ
G (bez) ichtyológa
D (k) ichtyológovi
A (vidím) ichtyológa
L (o) ichtyológovi
I (s) ichtyológom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) ichtyológovia
G (bez) ichtyológov
D (k) ichtyológom
A (vidím) ichtyológov
L (o) ichtyológoch
I (s) ichtyológmi

ichtyológ
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ichtyológ
G (bez) ichtyológa
D (k) ichtyológovi
A (vidím) ichtyológa
L (o) ichtyológovi
I (s) ichtyológom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) ichtyológovia
G (bez) ichtyológov
D (k) ichtyológom
A (vidím) ichtyológov
L (o) ichtyológoch
I (s) ichtyológmi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
813 Ihráč ZH/BC tekov.
1773 Ichracs, Jehracz, 1786 Ichracsch, 1808 Ihracs, Ihráč, 18631888 Ihrács, 18921913 Dallos, 1920 Hráč, Ihráč, 1927– Ihráč

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko ICHA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 15×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 11×;
DETVA-SÍDLISKO (obec DETVA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 2×;
PSTRUŠA (obec VÍGĽAŠ), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 2×;

Priezvisko ICHIM sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ICHMANNOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
GAJARY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
ROVINKA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 2×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ROHOV, okr. SENICA – 1×;
ZÁHORSKÁ VES, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ICHMANN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
ROVINKA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 2×;
ZÁHORSKÁ VES, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
GAJARY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ICHMANOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
ZÁHORSKÁ VES, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;

Priezvisko ICHMAN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ZÁHORSKÁ VES, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;

Priezvisko ICHNAČÁKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ĽUBICA, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 6×;

Priezvisko ICHNAČÁK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
ĽUBICA, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 5×;
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ich zvedavosť nie et leur curiosité n'
ale ich kone sa mais leurs chevaux se
a vedel ich milovať et savait les aimer
druhov a predať ich compagnons et les vendre
ich hriech, a nie leur péché et non
krásu a ich smrť beauté et leur mort
môj otec mi ich mon père me les
nie ako ich predmet non comme leur objet
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu