jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl.
I. zám. privl.
1. vyj. privlastňovací vzťah osoby, o kt. sa hovorí, k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): jeho rodičia, jej dom, ich kniha; jeho schopnosti, jej oči, ich riaditeľ; ako súčasť titulov: j. excelencia, jej výsosť (v oficiálnom písomnom styku Jeho Excelencia, Jej Výsosť)
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): jeho návrh, jej potrestanie, ich pokorenie
3. vyj. zreteľ: stojí na jej strane, jeho vlak už odišiel, je v jej rokoch
4. hovor. má funkciu odkaz. zám.: jeho hrdina sa naľakal, urobili to jeho ľudia
5. expr. vyj. citové vzťahy: víno, to je jeho; bola jeho, iba jeho
● hrub. otca jeho! zahrešenie
II. hovor. jeho m. manželka: tá j. mi to povedala;
jej1 ž. manžel
ich1 zám. privl. 3. os. mn. č.: ich dom, ich peniaze
ich2 2. p. mn. č. osob. zám. on, ona, ono