jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl.
I. zám. privl.
1. vyj. privlastňovací vzťah osoby, o kt. sa hovorí, k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): jeho rodičia, jej dom, ich kniha; jeho schopnosti, jej oči, ich riaditeľ; ako súčasť titulov: j. excelencia, jej výsosť (v oficiálnom písomnom styku Jeho Excelencia, Jej Výsosť)
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): jeho návrh, jej potrestanie, ich pokorenie
3. vyj. zreteľ: stojí na jej strane, jeho vlak už odišiel, je v jej rokoch
4. hovor. má funkciu odkaz. zám.: jeho hrdina sa naľakal, urobili to jeho ľudia
5. expr. vyj. citové vzťahy: víno, to je jeho; bola jeho, iba jeho
● hrub. otca jeho! zahrešenie
II. hovor. jeho m. manželka: tá j. mi to povedala;
jej1 ž. manžel
ich neskl. zám. privlastňovacie adjektívne
ich1 neskl. zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príslušnosť, autorstvo) viacerých osôb (o ktorých sa hovorí) k inej osobe, veci, deju, vlastnosti: ich deti a vnuci sa majú lepšie; ich dom vtedy zatopilo; vyzdvihnúť ich činnosť, správanie; ich postrehy boli správne; ich slovník dostal cenu poroty; nespravili nič pre ich záchranu 2. ▶ odkazuje na príslušnosť určitej vlastnosti k viacerým veciam, o ktorých sa hovorí: pomoc sa poskytuje formou dávok a ich výška je stanovená v zákone; ich záručná lehota už vypršala 3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ vyjadrujúci tesný citový vzťah osôb (o ktorých sa hovorí) k veci al. javu: je to ich deň; prichádza ich čas; ich chvíľa ešte neprišla 4. ▶ súčasť oficiálnych titulov: ich excelencie, mimoriadni a splnomocnení veľvyslanci susedných štátov; ich magnificencie, páni rektori; (v oficiálnom písomnom styku) Ich Excelencie, Ich Veličenstvá 5. spodstatnený tvar stredného rodu v lokáli s predložkou po ▶ po ich: vždy musí byť po ich!
ich2 G i A (v postavení bez predložky) osobných zámen oni, ony ↗ on: ich sa to netýka; prečo ich toľko prišlo?; pozval ich na návštevu; deti ich zbadali; porov. i ↗ nich, ne
ne1 pl. A neživ. (v postavení po predložke) osobného zámena on, pl. A (v postavení po predložke) osobného zámena ona, ono ↗ on: zasadili sme stromčeky, dobre sa o ne starajte; doniesla som ti knihy, pozri sa na ne; sú to pekné veci, koľko za ne chcete?; deti sú u mňa, postarám sa o ne; A hviezdy - našepkávačky; kráčame popod ne ako popod otvorené okná. [J. Buzássy]; Ak máš medovníky rád, choď si po ne do pece! [Sln 1974]; porov. i ↗ ich2, nich
nich G, A a L (v postavení po predložke) osobného zámena oni, G a L (v postavení po predložke) osobného zámena ony ↗ on: bez nich nejdem; nejeden z nich mal chuť odísť; nejedna z nich teraz plače; je spomedzi nich najstarší; čo o nich viete?; nevyznám sa v nich; prešli okolo nich bez pozdravu; uprostred nich sa cítil najlepšie; aj iné deti rada pozývala, nejedno z nich k nej ochotne pribehlo; ↗ porov. i ich2, ne1
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ich1 zám. privl. 3. os. mn. č.: ich dom, ich peniaze
ich2 2. p. mn. č. osob. zám. on, ona, ono
ich [(j)ich, jejich] zám privl 3 os. pl. 1. privlastňuje osobám, o ktorých je reč: geich otczyssnu odbyl (ŽK 1463); pan gich diediczni (BYTČA 1484 SČL); dam mogym poddanym ich skodu zaplaczietz (MARKUŠOVCE 1565); w dome sestry yh (ŽIAR n. H. 1692) 2. v tituloch: na Ich Milostj censorou fl. 2 (KRUPINA 1692)
jejich p. ich